Dnes je fašistom práve Putin, na Ukrajine pácha genocídu, ale Fico bude 9.5. v Moskve.
Má na to niekoľko dôvodov.
Psychologický dôvod
Niektorí ľudia nemajú empatiu. Keď vidia zavraždených civilistov v Buči, Irpini, Mariupoli, Kryvyj Rihu či Kijive, tak ich to necháva chladnými. Za väčšie zlo považujú, keď ich niekto odfotí v apartmáne v Chorvátsku. Fico nie je sám, v jeho okolí sú ďalší podobní.
Navyše sa zdá, že títo sociopati obdivujú takých masových vrahov ako je Putin. Podobne to má aj Donald Trump, ktorý si možno prehliadku ruskej bojovej techniky na Červenom Námestí tohto roku nenechá ujsť.
Kolaborantstvo
Fico nikdy nebol konzistentný a už vôbec nevyznával nejaké hodnoty. Vždy uznával len svoj záujem a prospech a bol politický oportunista. Už v mladosti ukázal, že kolaborantstvo mu nie je cudzie. Kariéru v KSČ začal na konci 80-tych rokov a jeho vzorom je Husák (a možno Biľak).
Práve normalizácia znamenala priznanie nadradenosti Ruska (ZSSR bolo krycie meno), takže Fico je väčší pes len na domácej politickej scéne (a nielen Drucker, ale aj Binárny Bizón sú malé psíčky). Na medzinárodnej scéne je tým veľkým psom Rusko, a Fico je vtedy ochotne v pozícii toho menšieho psa. Má na to prieskumy, Slováci nebudú proti Rusovi bojovať, ak sa nás Rus rozhodne anektovať (čo nepotrebuje, kým mu robíme piatu kolónu v EÚ).
Nas*ať slniečkárov
Fico rád urobí niečo, čo nahnevá celú bývalú opozíciu a tzv. slniečkárov. Neznáša občiansku spoločnosť a pokiaľ nie sú protesty so 100 000 ľuďmi, tak si dopraje drobnú škodoradosť.
Koniec koncov aj toto je účel MUDr. Kotlára, Šimkovičovej či iných exotov. Škodoradostne sa posmievať vzdelaným ľuďom, likvidovať odborníkov, ktorí pracovali pre spoločnosť ako pani Kusá v SNG.
Ficovi exoti by nevyskakovali a nešli proti vláde, ani keby boli bežnými poslancami. Takže ich používa na to, aby frustroval občiansku spoločnosť (čím viac ľudí rezignuje alebo odíde, tým je to preňho lepšie) a zároveň tým odpútava pozornosť od rôznych problémov.
Zastierací manéver
Ako bolo spomenuté, Fico od začiatku svojej štvrtej vlády používa zástupné témy. Keď rozvracal trestný poriadok a vybavil plošnú amnestiu pre mnoho svojich zlodejských kamarátov, podhodil opozícii RTVS a Šimkovičovú.
To, že zlodeji dnes môžu zo štátneho beztrestne kradnúť mnohými spôsobmi - právnické bžánovské služby, rodinkárstvo, kradnutie po dávkach do 250 000 €, bol cieľ spolu s amnestiou pre obvinených z okruhu SMER-u. Tieto peniaze budú chýbať, spolu s prechodom na keš sa prepadne výber DPH a daň z transakcií tu prakticky zastaví akékoľvek nové investície.
Ficova drahota je jeho zodpovednosť, lebo vládne s malými prestávkami 14 rokov. Bežný volič nemá ani len sedliacky rozum, aby pochopil, že ekonomický rast v rokoch 2006-2008 bola zásluha Mikloša a prepad napríklad v roku 2012 bol dôsledok Ficovho rozhadzovania pred voľbami, keď potom Radičovej vláda musela riešiť 8,5 percentný deficit zanechaný Ficovou sólovládou.
Ekonomický prepad je očividný a keď zaostávanie ČSSR dokázalo motivovať ľudí v roku 1989 k demonštráciám proti vládnucej totalitnej strane KSČ (v ktorej robil kariéru JUDr. Robert Fico) a nakoniec k jej pádu, tak podobné riziko si dnes uvedomuje aj Fico. A preto musí odpútavať pozornosť.
Spolu s predchádzajúcim bodom to dokáže skombinovať, takže odpúta pozornosť a uspokojí svoju škodoradosť. Preto k Putinovi do Moskvy na oslavu víťazstva fašizmu (to sú paradoxy, že po trištvrte storočí je v Rusku fašizmus, ktorý mal byť porazený Červenou armádou) pôjde aj náš sympatizant fašizmu JUDr. Róbert Fico.
Čo s tým?
Nič.
Nečakaná návšteva Fica v Moskve bola tajná nielen spôsobom prepravy, ale hlavne účelom. Išlo o súkromnú návštevu u masového vraha, ktorého náš predseda vlády obdivuje. Vyvolalo to šok a rozhorčenie u prozápadnej časti obyvateľstva. Návšteva v máji je však dlhodobo avizovaná a na našej orientácii na Moskvu ako jedinú správnu svetovú stranu to nič nemení.
Opozícia má podkopávať vernosť hlasákov Ficovi, pretože títo neboli tak dobre preverovaní a možno nie sú všetci tak vydierateľní ako smeráci. Má upozorňovať na ohavnosť Ficovej zahraničnej politiky, kde chýba už len návšteva KĽDR a Iránu. Nesmie však zabúdať na to, že na tú malú skupinu ľudí, ktorí pri voľbách preskakujú medzi stranami a sú schopní voliť Matoviča aj Fica, platia skôr prízemné a jednoduchšie témy.
Má sa preto zamerať na katastrofálne riadenie štátu, tragickú ekonomickú politiku vlády a súvis Ficovej drahoty s jeho vládnutím a jeho krokmi, ktorými jednou rukou podporuje rozkrádanie krachujúceho štátu a korumpuje voličov a druhou berie tým, ktorí tvoria hodnoty stále viac.
