Je klimatológia skutočná veda ?
Každá veda má svoje výsledky získavať tzv. vedeckou metódou.
To znamená, že na základe pozorovania (alebo teoretickej úvahy - na tom nezáleží) sa na začiatku sformuluje hypotéza.
Následne sa overuje platnosť hypotézy. Hľadajú sa argumenty za a proti tejto hypotéze. A pokiaľ nejde o teoretické odbory vied, tak tým najsilnejším argumentom je experiment.
Znamená to, že sa navrhne pozorovanie (predmetu vedy) pri určitých podmienkach a zmerajú sa určité veličiny. Z týchto meraní potom môže vyplývať napríklad štatistická informácia, ktorá je v zhode alebo v rozpore s hypotézou. Už v tomto okamihu je potrebné, aby experiment nebol znehodnotený chybami merania. Zároveň je potrebné, aby si ten istý experiment mohli zopakovať aj ľudia, ktorí nie sú emocionálne zviazaní s hypotézou a nemajú dôvod byť neobjektívni.
Časť vedcov sa snaží hypotézu dokázať, napríklad návrhom vhodného experimentu. Ale často to nie je možné. Preto sa iná časť vedcov snaží hypotézu vyvrátiť, čo býva často ľahšie. Aj v matematike je obyčajne najjednoduchší dôkaz sporom.
Ak aj je experiment v zhode s hypotézou, nemusí to znamenať, že hypotéza platí. Veľmi záleží, či experiment ukazuje koreláciu určitých javov alebo kauzalitu (čo je zložitejšie).
Pokiaľ hypotéza hovorí o kauzalite (napríklad "vyššie emisie CO2 spôsobujú nárast teploty v určitom rozsahu"), experiment často ukazuje iba koreláciu.
Takýto postup dodržiavajú fyzici. Menej ho už dodržiavali dietológovia, ktorí sa snažili dokázať, že srdcovo-cievne choroby spôsobuje vyššia spotreba tukov a nie sacharidov (pozri Ancel Keys vs. John Yudkin). Neváhali pritom falšovať dáta a prenasledovať oponentov.
Klimatológia, na rozdiel od spomínanej dietológie, navyše vôbec nemá pre mnohé javy k dispozícii experiment. Nie je možné vytvoriť určité počasie, počasie je len možné pozorovať. A počasie je z hľadiska klimatológie len jedným políčkom celovečerného filmu. Preto klimatológovia používajú historické informácie (v spolupráci s geológiou a ďalšími vedami), ktoré im umožňujú vidieť do minulosti. Pre predpovedanie budúcnosti používajú rôzne modely. A overenie hypotéz je možné až s odstupom času tým, že sa porovnajú modely s pozorovaniami. Je potrebné overiť, že model zodpovedá doteraz nameraným dátam.
Hypotéza AGW
Hypotéza AGW (anthropogenic global warming) znie, že človek dominantne ovplyvňuje klímu prostredníctvom zvýšenej produkcie CO2 tak, že sa táto otepľuje a výsledok otepľovania klímy môže spôsobiť vážne škody [ľudstvu, planéte]. Problém je v samotných dátach, na ktorých sa zakladajú aj predikcie otepľovania. Tieto dáta nie sú dostatočne rovnomerne rozložené, nemajú dostatočnú presnosť a spoľahlivosť (accuracy+precision) a ich spätné úpravy nie sú dostatočne dôveryhodné.
Globálna teplota - dáta
Ako som písal v blogu o globálnej teplote, určenie globálnej teploty (na základe čoho sa hypotéza AGW vytvorila) nemá dostatočný vedecký základ. Numerické vyjadrenie veľkosti javu AGW je nevyhnutné preto, aby sme mohli zvoliť správne kroky, ktoré efekty tohto javu budú znižovať.
Veľmi múdry starý pán - Freeman Dyson, ktorý je autoritou v oblasti matematiky, kvantovej mechaniky a hlavne je z hladiska AGW sporu neutrálny (vo svojom veku je už na dôchodku a teda nepotrebuje financovať svoj výskum) uvádza v nasledujúcom rozhovore veľmi silné argumenty, ktoré by mal každý klimatológ zobrať do úvahy skôr, ako spustí alarm, ktorý znamená presun miliard dolárov do určitého sektoru ekonomiky.
https://www.youtube.com/watch?v=BiKfWdXXfIs
Korelácia CO2 a oteplenia
Klimatológia pozná v histórii veľa zmien teploty zeme, žiadna však nebola spôsobená zvýšenou produkciou CO2. (pozri video https://www.youtube.com/watch?v=DJBDI7jVMqM ).
Nasledovný graf ukazuje koncentráciu CO2 v ovzduší ako ju zistili v antarktickom ľade http://cdiac.ornl.gov/images/three_gases_historical.jpg
Krivka teploty však nie je taká stabilná. Pozri obrázky 2 a 3 na tejto stránke http://www.worldclimatereport.com/index.php/2008/02/11/a-2000-year-global-temperature-record/
Keď si zoberiem tieto 2 datasety, koreláciu medzi CO2 koncentráciou a teplotou (resp. odchýlkou od priemeru) by som hľadal ťažko. Pre koreláciu s absolútnou teplotou (t.j. okolo hodnoty 285 K) sú dáta príliš nepresné, nakoľko za 2000 rokov sa teplota pohybovala v rozsahu +/- 0.8 K od priemeru okolo 285 K, tak ide o rozsah v hodnote 0.3%. Je však možné, že až výrazné navýšenie koncentrácie CO2 spôsobuje oteplenie, zatiaľ čo doterajšie oteplenia a ochladenia boli spôsobené inými príčinami?
Modely, ktoré používajú zástancovia AGW predpovedali veľký nárast teploty, ktorý sa nekonal https://www.youtube.com/watch?v=SyUDGfCNC-k (čas 4:33) Keďže som si nedal tú námahu získať dáta odhadov ani teplôt (ktoré sa neustále upravujú), tak nemôžem vylúčiť, že pán Roger Revelle vo svojej prezentácii bohapusto klame. Veď ani počet videní tohto videa nepresiahol jeden milión, čo v našej postfaktuálnej dobe asi znamená, že to pravda nie je :-)
Navyše zvýšené množstvo CO2 možno vôbec nie je negatívnym javom, nakoľko CO2 potrebuje celá flóra a vyššie CO2 zvyšuje poľnohospodársku produkciu.
Ďalej tie modely, o ktoré sa opierajú zástancovia AGW sú dobré na pochopenie klímy, ale zlé na predpovedanie klímy (10:40 vo videu).
Treba tu priznať, že tieto príklady hovoria o tom, že teplota sa môže meniť nezávisle od CO2. Avšak koncentrácia CO2 v súčasnosti je neporovnateľne vyššia ako kedykoľvek v minulosti (snáď až po druhohory). Práve preto je potrebné zhodnotiť dopad zvýšenia koncentrácie CO2 v minulosti na teplotu. V modeloch sa vždy odhadoval vplyv CO2 na globálnu teplotu, avšak všetky modely odhadovali nárast teploty ktorý nenastal, preto si myslím, že vplyv CO2 na rast teploty je, ale je menší ako najnižší odhad obhajcov AGW.
Nevedecký prístup
Ďalší vedec (laureát nobelovej ceny za fyziku) Ivar Giaever poukazuje na nevedecký prístup pri obhajobe AGW (hľa tu: https://www.youtube.com/watch?v=TCy_UOjEir0 ).
Americká fyzikálna spoločnosť vyhlásila globálne otepľovanie za nevyvrátiteľné (2:47). Ivar Giaever poukazuje na to, že teplota sa za 135 rokov zvýšila o 0.3%. Ďalšie argumenty som spomenul už v blogu o globálnej teplote, t.j. globálna teplota nie je presne definovaná a počet staníc je nerovnomerne rozložený (6:00). Ďalej poukazuje na to, že teplota od 1998-2015 bola stabilná (9:10, 10:22), ale "vedci" za toto obdobie prezentujú teplotu súše a oceánu, ktorú dovtedy nemerali. (10:00).
Ak CO2 spôsobuje globálne oteplenie, potom jeho zvýšenie za 100 rokov od 1898-1998 (pri zvýšení teploty o 0.5°C) a rovnaké zvýšenie v rokoch 1998-2015 by mali mať podobný efekt na globálnu teplotu. Ale v rokoch 1998-2015 sa globálna teplota nezvýšila ! (11:09).
Vo videu Show Me The Data (45:30) klimatológ Dr. Richard Keen poukazuje na to, že IPCC schvaľuje draft vedeckých dokumentov vopred. Čiže žiadna vedecká metóda. V iných videách "How the Global Warming Scare Began" sú vyvrátené pomocné argumenty (stúpanie hladín oceánov, počet superbúrok, sucho)
Toto video ma odkázalo na článok, pod ktorý sa tesne pred svojou smrťou v roku 1991 podpísal aj už spomínaný mentor AGW Roger Revelle - http://www.odlt.org/dcd/docs/What%20To%20Do%20about%20Greenhouse%20Warming.pdf
"The scientific base for a greenhouse warming is too uncertain to justify drastic action at this time"
Ďalšie zaujímavé video (John Christy) : https://www.youtube.com/watch?v=EvO7bBuTRno
Ďalšie videá sa zaoberajú hladinou oceánov, extrémami počasia a podobne. Toto sú však už len podradné "argumenty" globalwarmistov, ktoré sú ľahko vyvrátiteľné.
Podobne, ako strašenie zvyšovaním teploty v modeloch, ktoré vôbec nezohľadňujú pokles disponibilných zásob fosilných palív v budúcnosti. Ako budeme produkovať stále viac a viac CO2, keď sa minú fosilné palivá?
Argumenty klimatoskeptikov
Avšak ani prítomnosť nekalých praktík (https://www.youtube.com/watch?v=DJBDI7jVMqM), lží (https://www.youtube.com/watch?v=tYw6YMJd-tw, https://www.youtube.com/watch?v=gu-E-sd3H2w) či evidentnej finančnej motivácie jednej strany (ide tu o miliardy dolárov) neznamená, že AGW nie je realitou. Ani odporcovia AGW netvrdia, že globálne otepľovanie nenastáva, či že človek nemá žiaden vplyv na oteplovanie.
Ich hlavné argumenty teda sú
- otepľovanie je hlavne prejavom bežných klimatologických cyklov
- z dlhodobejších dát (10000 rokov) vyplýva, že v minulosti bolo teplejšie (https://skepticalscience.com/10000-years-warmer.htm) aj bez pričinenia ľudí
- mínojské a rímske oteplenia boli porovnateľné so súčasným, stredoveké nebolo výrazne slabšie
- zvyšovanie CO2 nikdy nespôsobovalo globálne oteplenie (aj za krátke obdobie 1945-1975 pri náraste CO2 teplota klesala)
- peniaze investované do boja s AGW neprinesú zníženie v predpokladanej teplote do konca storočia ani hlboko pod úrovňou nepresnosti samotných dát (http://www.lomborg.com/press-release-research-reveals-negligible-impact-of-paris-climate-promises)
Hodnota za peniaze
Argumenty ohľadom toho, či je oteplovanie vôbec zlé alebo či zvyšovanie CO2 môže mať až takýto dopad (predsa len je niečo iné skleník a atmosféra) sú závažné. Závažnejšie sú však argumenty proti spôsobu „boja s AGW“. Svetové byrokratické organizácie na čele s OSN sa rozhodli prerozdeliť peniaze od tých krajín, ktoré sa správajú už teraz ekologicky a svoje vlastné environmentálne prostredie zlepšujú (t.j. Západ) krajinám, ktoré aj vďaka populačnej explózii poškodzujú svoje životné prostredie a páchajú kolaterálne škody (odlesňovaním, odpadmi v oceánoch). Ako každé prerozdeľovanie, aj toto má ako následky korupciu a zhoršovanie dopadov. V Indonézii aj v iných krajinách dochádza k deforestácii obrovských rozmerov. A napríklad v roku 2015 spôsobilo vypaľovanie vyklčovaných lesov za účelom získania poľnohospodárskej pôdy rozsiahly požiar. Tento jeden jediný požiar však vyprodukoval viac emisií ako celé Japonsko za celý rok. https://www.theguardian.com/environment/ng-interactive/2015/dec/01/indonesia-forest-fires-how-the-years-worst-environmental-disaster-unfolded-interactive
A týmto krajinám máme ešte platiť? Nebolo by lepšie ich motivovať sťaženým prístupom na naše trhy a vyššími clami, pričom krajiny, ktoré budú niečo robiť so svojou produkciou CO2 (ak už teda OSN verí, že toto je hrozba), odmeňovať ľahším prístupom na naše trhy a nižšími clami?
Aké sú skutočné environmentálne hrozby
Ja si myslím, že skutočný vplyv človeka na zvyšovanie teploty cez produkciu CO2 je príliš malý a postavený na nepresných dátach na to, aby celý svet prerozdeľoval také množstvo peňazí (navyše mi to prerozdeľovanie smrdí Marxom). V našom okolí by sme mali znižovať CO2 preto, lebo CO2 sa dosť zle dýcha. Možno smog občanom Pekingu nevadí, ale mne a vo všeobecnosti veľkej časti občanov Západu áno. Preto sa kvôli vlastnému životnému prostrediu snažia o znižovanie emisií nielen CO2 ale aj iných plynov (metán, NOx).
Ak si Al Gore zo svojho zaplatí výstavbu solárnej elektrárne v Indii, môže. Prečo to máme robiť my? Navyše sa ukazuje, že v krajinách tretieho sveta nie sú vlády schopné zabezpečiť zníženie emisií CO2. Súkromné spoločnosti ťažia v Indonézii či Brazílii drevo z tropických lesov a navyše tieto vypaľujú, pričom tento priemysel zamestnáva značné množstvo voličov. Je vysoko pravdepodobné, že Západ sa takto pripraví o výhodnejšie energetické zdroje ako aj o financie, pričom odmenou bude vyššia korupcia v krajinách tretieho sveta a ničenie prírody a zvyšovanie emisií CO2 bude pokračovať.
Znižovanie emisií CO2 sa bude vo vyspelých krajinách diať technologickým vývojom ako aj horšou dostupnosťou fosílnych palív. Na rozdiel od utlmovania rastu (ktoré môže a nemusí spôsobiť zníženie emisií CO2) za cenu miliard, by svet mohol nájsť spôsoby, ako motivovať k znižovaniu znečisťovania, či opätovnému zalesňovaniu. Je to niečo podobné ako na lokálnej úrovni. Pokiaľ si sused urobí zo svojho dvora smetisko, poškodí tým aj ostatných. Ak to smetisko robí na verejnom priestranstve, už sa proti tomu dá lepšie zakročiť, čo sa však na globálnu úroveň preniesť tak ľahko nedá.
Svet má množstvo iných ekologických problémov, ktoré sú vážnejšie. Mnohé majú dopad aj na GW. Za jeden z najvážnejších považujem deforestáciu. Podobným problémom je rozširovanie sa púští. Znečisťovanie lokálne aj globálne (svetové oceány) je tiež veľký problém. Keď Čína a iné rozvíjajúce sa krajiny znečisťujú oceány, treba, aby to Západ zohľadnil tak, ako sa zohľadňuje uskladnenie vyhoreného jadrového paliva v cene nukleárnej elektriny. Západný svet na to môže použiť finančné nástroje.
