V tejto súvislosti ma napadlo, koľko našich spoluobčanov považuje štátne prerozdeľovanie (daní, iné peniaze štát nemá) za správnu vec. Mnohí tvrdia, že socializmus (či dokonca komunizmus) bol v zásade dobrý, chyba bola v pár jedincoch. Pričom fakty hovoria, že štátne prerozdeľovanie vedie k chudobe ekonomickej aj sociálnej (samovraždy v Rusku, ukradnutý štát u nás, kvalita života, korupcia).
Opakovane spomínané zaostávanie za Rakúskom v priemere o 5% ročne (viac v mojom článku o trinástych dôchodkoch) sa dá najlepšie vysvetliť štátom riadeným hospodárstvom. Je celkom logické, že tak ako sa stráca význam vety pri detskej hre telefón, tak nie je možné, aby pri prerozdeľovaní cez viacerých prostredníkov dostal prijemca toľko, koľko by dostal priamo.
Zaostávanie, ktoré má celá EÚ proti Švajčiarsku či Singapuru je spôsobené práve veľkým prerozdeľovaním. Nedávne schválenie zelenkastého balíka za 750 mld. eúr, ktoré hlavne prináša prvý krok k dlhovej únii a k vlastnému ministerstvu financií EÚ je len ďalšie prerozdeľovanie, ktoré nám spôsobí problémy. Môj názor na nesprávnosť eurofondov ako takých platí aj na tieto nové peniaze, ktoré prídu príliš neskoro, aby riešili krízu likvidity vzniknuvšiu uzavretím spoločnosti na jar.
Netvrdím, že štát je zbytočný. Na čo je štát dobrý som popísal v článku “Čo je štát”. Štát má plniť svoje základné funkcie (ktoré u nás neplní). Nejakú nadstavbu, na ktorú potrebuje prerozdeliť vyzbierané dane svojich občanov, by si mali dobre zvážiť a používať čo najmenej. Avšak aj ja považujem niektoré prerozdeľovania peňazí z dlhodobého hľadiska efektívnejšie, ako keby neboli.
Prerozdeľovanie peňazí od všetkých na vzdelávanie detí (t.j. základné a stredné školy, nie však už vysoké) je dobré. Sociálna dávka je tiež lepšia, ako nechať ľudí v beznádejnej situácii kradnúť, aby nepomreli. Daňové úľavy na dieťa podporujú pracujúcich rodičov.
Ďalším prípadom, kde štát môže prerozdelením zlepšiť stav je rómska problematika. Okrem klasickej represie je potrebné nájsť aj iné riešenie. Pokiaľ očakávam, že štát bude ochraňovať majetok svojich občanov, tak štát môže poslať tisíce policajtov strážiť zemiaky na východné Slovensko pred nájazdmi osadníkov. Plat týchto policajtov ďaleko prevyšuje plat členov vyšetrovacieho týmu, ktorí by dokázali odhaliť korupciu, či ekonomickú trestnú činnosť v rádoch miliónov eúr a pravdepodobne prevyšuje aj cenu zemiakov, ktoré by boli ukradnuté. Takže ekonomicky to nie je také výhodné, ale problém je v tom, že malá kriminalita páchaná na bežnom človeku má naňho ďaleko väčší vplyv ako kriminalita bielych golierov. A preto je výhodnejšie dať ľuďom z osád nejakú prácu, ktorej hodnota je možno nižšia ako ich pláca, ale dáva im určitú sebaúctu, umožňuje im vyjsť zo svojho sociálneho prostredia a u majority znižuje rasizmus. Zároveň sa ušetrí napolicajtoch, z ktorých polovicu je potrebné prepustiť.
Takže nezamestnaní a na sociálne dávky odkázaní dospelí by mohli pracovať na drobných či väčších stavebných opravách našich hradov, zámkov, ale aj obecných ciest a podobne. Niečo také už prebieha nielen v Spišskom Hrhove, ale aj inde na Slovensku vďaka ministerstvu kultúry. A toto je prerozdeľovanie, ktorého má aj nefinančne benefity.
Prepočítať rozdiely medzi nákladmi na nezamestanného človeka, ktorý prichádza o sebaúctu a človeka, ktorý má zamestnanie, ktoré mu sebaúctu dáva, je dosť ťažké. Ja si môžem iba intuitívne myslieť, že spoločnosť, v ktorej takíto ľudia opravujú naše pamiatky (alebo čokoľvek iné aspoň trošku užitočné) je lepšia, ako by bola tá, ktorá ich nechá dlhodobo nezamestnaných a bude im dávať žobrácky groš.
Štát by tak namiesto prerozdeľovania veľkého množstva peňazí, pri ktorých dochádza k veľkým stratám (poľnohospodárstvo, štátne podniky vrátane nového plánu štátnej IT firmy), mal rozdeľovať menej a zamerať sa pri tom na sociálnu oblasť. Nemyslím si, že by štát mal iniciovať nejaké inovácie (ohlasovaná vodíková veľmoc). To je oblasť, do ktorej sa pustí súkromný sektor, ak bude mať dobré právne prostredie, málo papierovačiek a podobne.
