Bezpečnosť a mier v Európe po druhej svetovej vojne bol dôsledkom úplnej porážky nacistického Nemecka a aktívnej podpory obchodu a spolupráce zo strany USA. Truman a Eisenhower majú väčšiu zásluhu na súčasnej bezpečnej Európskej Únii ako európski politici. Nezhadzujem tým zásluhy stredopravých politikov z 50-tych rokov ako Adenauer, Schuman či De Gasperi, ale podstata bola v peniazoch amerických daňových poplatníkov (a horlivých nákupcov cenných amerických dlhopisov), ktoré formou Marshalovho plánu do povojnovej Európy priniesli investície a spoluprácu.
Postupom času začali (západo-)európania bohatnúť, ich zamestnávatelia mali spoluprácu alebo pobočky v zahraničí, hlavne v západnej Európe a USA, takže vojna by bola pre všetkých istou stratou a neponúkla by takmer žiadne výhody. Zároveň si všetci pamätali na vybombardované mestá a hlad.
Rusko týmto neprešlo. Diktátor Stalin sa už počas vojny, keď bol najprv priateľ a spojenec Hitlera (nacismzus a komunizmus mali k sebe vždy veľmi blízko - prečítajte si desiatu kapitolu Dejín 20. storočia) správal imperialisticky (táto črta bola aj v Leninovi), takže po rozšírení Ruska o prihraničné oblasti v 20-tych rokoch, sa mu podarilo v rokoch 1939-1942 expandovať na západ. Platí, že každé územie, kam vstúpi noha ruského vojaka je Rusmi chápané ako ruské územie. Záleží len na forme, či dané územie bude súčasťou Ruska (pod krycím názvom Sovietska socialistická republika) alebo satelitom ako bolo ČSSR. Keďže Západ potreboval Rusko na boj proti Hitlerovi, podporoval ho ekonomicky aj vojensky a Stalinovi tak v územných požiadavkách neustupoval.
Putin a Rusko začalo vojnu v Gruzínsku (2008), na Ukrajine (Krym, Donbas 2014) a druhú fázu dobývania Ukrajiny v roku 2022 ako súčasť plánu zvrátiť "najhoršiu udalosť 20. storočia" - čiže rozpad ZSSR a stratu jeho satelitov. Je len otázkou času a vojenskej pripravenosti, kým Rusi zaútočia na Lotyšsko či iné pobaltské štáty. Momentálne ale nemôžu viesť vojnu na dvoch frontoch, takže všetko vrhajú na Ukrajinu. Pretransformovali svoju ekonomiku tak, aby maximalizovala vojenskú výrobu, zamestnávajú desaťtisíce otrokov z KĽDR, žijú opäť rok 1943.
Európska únia bola zdesená celkovou inváziou z 24.2.2022 a reagovala tak, ako vždy, teda aby bol vlk sýty a koza celá. Rovnako to robí desaťročia v oblasti poľnohospodárstva (aby boli francúzski neefektívni poľnohospodári spokojní, dostanú dotácie), či iných politík. Od zdravého rozumu, ktorý viedol k ekonomickému úspechu Európy v 50-tych a 60-tych rokov (čo nebol prípad Veľkej Británie, kde si opakovanie volili laboristov a tí znárodňovali, čo sa dalo a z veľmoci urobili priemernú krajinu) prešli k socializmu a byrokracii.
Národní politici občas dosiahnu úroveň štátnikov, ale po pani Thatcher takými boli len Kohl a Merkel, ktorá však Rusko odhadla úplne zle. Dnes sú hlavnými odporcami Ruska malé krajiny ako Dánsko, Česko (do jesenných volieb) či Fínsko. Veľká Británia má obe hlavné strany úplne jasne protiruské (Rusi vedú hybridné operácie v Anglicku už veľmi dlho), ale možno sa v najbližších voľbách bude smiať Farage, ktorý je proputinovský, ale to tí majú k najbližším voľbám ešte pár rokov.
Práve európska byrokracia viedla k tomu, že EÚ na vojnu reagovala balíčkami sankcií, ktoré boli od začiatku slabé. Stále obchodovala s Ruskom, nakupovala ropu a plyn a len veľmi pomaly a neochotne sa toho vzdáva(la). Pričom Putin potrebuje skutočné peniaze, nestačia mu ruble, ktorých si natlačí koľko chce. V momente, keď Rusi nebudú vedieť predať svoj tovar alebo zaň dostanú len malé peniaze (kupujúci podstupuje riziko, že ho ďalej nepredá), nebude Putin vedieť zaplatiť svojich žoldnierov a inflácia skôr či neskôr musí viesť k vnútorným problémom, demonštráciám, vzburám a udalostiam podobným Prigožinovmu pochodu na Moskvu.
V americkom kongrese je pár mesiacov pripravený zákon, ktorý má Rusko vážne zasiahnuť. EÚ schválila 19 balíčkov sankcií, prečo neschválila niečo ako tento jeden zákon? Niektoré opatrenia nemusia byť schválené EÚ, ak budú mať národné štáty skutočnú vôľu, majú páky na ruské spoločnosti a ich spolupracujúce spoločnosti v tretích krajinách. Spojené Kráľovstvo či Nórsko to môžu schváliť aj bez EÚ. Už samotný signál, že ruský tovar do EÚ nebude dovážaný a že krajiny, ktoré budú s Ruskom obchodovať budú postihnuté na ďaleko významnejšom trhu bohatej Európy by mohol viesť k tomu, že podobné normy prijmú aj krajiny ako Kanada, Japonsko, Južná Kórea či Austrália. V prípade USA s prezidentom, ktorý sa chová ako ruský agent, by to nemuselo stačiť, ale mohlo by to vyvolať tlak aj v kongrese.
Uskromnenie sa, aby sme si postupne vybudovali lepšiu obranu je nevyhnutné, pretože článok 5 NATO už neplatí. USA nepošlú vojakov na obranu Poľska, či Estónska, takže to ostane na časti ochotných, ktorí budú mať dosť odvážnych politikov, aby predstúpili pred občanov a obhájili pred nimi to, že ich vojaci idú bojovať proti Rusku na obranu nejakej malej krajiny na východe. U niektorých krajín ako Španielsko či Portugalsko to nehrozí, Francúzsko skôr predvedie veľké reči a bude zvolávať debaty, ale nič nepodnikne. Kým nebude Rusko zbavené jadrových zbraní, tak si bude dovoľovať. Hlavne pri Trumpovi.
Inak to, že Trump nepošle vojakov proti Rusom, keď napadne krajinu východného krídla NATO, robí smiešnym všetky tie plány na záruky bezpečnosti Ukrajiny zo strany USA. Pokiaľ viem, USA garantovali celistvosť hraníc Ukrajiny a ani v roku 2014 ani v roku 2022 tá garancia nič neznamenala. Je pravda, že Budapeštianske memorandum z roku 1994, hovorilo len, že USA, UK a Rusko nenapadnú Ukrajinu a nebudú sa správať ako agresor a keď ju niekto napadne, tak sa budú sťažovať v OSN, ale neverím, že by USA podpísalo po prípadnom mieri s Ukrajinou niečo explicitnejšieho než je článok 5 NATO, ktorý Trump nemieni rešpektovať v zmysle vojenskej prítomnosti na obranu pred agresorom.
Ďalším problémom je, že ešte stále európske a svetové firmy veselo podnikajú v Rusku. Hoci mnohé obmedzili svoju činnosť, je to trápne málo. Na tejto stránke sa uvádza, že väčšina z 4200 spoločností v Rusku stále podniká.
Čo tak bojkotovať tieto firmy v EÚ. Sociálne siete môžu byť nápomocné. Napríklad Pepsi, Mars, Nestlé, Spar, Astra Zeneca, Coca Cola HBC (švajčiarska a grécka časť), Ferrero, L'Oréal, Gorenje, Pfizer a 2336 ďalších. Slovensko tam má 9 spoločností, Česko 31.
Ekonomické zákony platia aj na Rusko. Nízka cena ropy mu ubrala príjmy z jej exportu a výrazne to ovplyvňuje ruskú ekonomiku už dnes. Západ by sa mal zamerať práve na to, čo bude Rusko ekonomicky bolieť najviac. Veď o tom bolo stretnutie na Aljaške. Trump si ako vždy nas*al do úst, takmer všetci sme vedeli, že nič neurobí po vypršaní ultimáta, ale Putin sa trošku naľakal, pretože práve sekundárne sankcie na predajcov ruského tovaru (Kazachstan, Turecko a pod.) by ho veľmi boleli, takže pomohol Trumpovi k tomu, aby mohol neuskutočniť svoju hrozbu po vypršaní ultimáta.
Európa nepotrebuje USA k tomu, aby výrazne zvýšila tlak na Rusko pomocou ekonomických pák. A Európania, ktorí nechcú opakovanie 2. svetovej vojny a dobyvačné ruské hordy v európskych mestách môžu aspoň bojkotovať firmy, ktoré obchodujú s Ruskom.
