To, že ruský diktátor Putin nemá záujem o mierové usporiadanie sveta po druhej svetovej vojne, ktorú považuje navyše za menej významnú udalosť ako rozpad ruského impéria pod krycím názvom Sovietsky Zväz, bolo známe už dlhšie.
Pred dôsledkami jeho rozhodnutí sme boli varovaní spravodajskými službami Veľkej Británie a USA, ale nikto nechcel (nedokázal) uveriť, že si zvolí priamu inváziu celej Ukrajiny.
V tejto súvislosti sa objavuje uvažovanie o paralelách. Na Slovensku sa okrem paralely s 2. svetovou vojnou, ktorou sa budem zaoberať nižšie, objavuje paralela s okupáciou Československa v roku 1968.
August 1968
Nemyslím si, že je to úplne presná analógia. Na rozdiel od invázie do ČSSR, nie je Ukrajina súčasťou ruského tábora (vtedy to bol socialistický blok). Podobnosť je v tom, ako sa na Ukrajinu pozerá Putin, on ju totiž považuje za súčasť svojho impéria a v rámci postfaktuálnej doby si domýšľa teórie o tom, že Ukrajinci nie sú národ.
Toto mu verklíkuje jeho piata kolóna u nás - národnosocialistický blok na čele s Ficom a ideológom Blahom, do ktorého okrem Smeru patria kotelbovci aj druhí fašisti, Hlas, SNS, Čarnogurský či Palko. Obhajoba anexie Krymu tým, aké boli v hranice štátov sa dá krásne preniesť na Slovensko takto: Slovensko bolo súčasťou Maďarska 900 rokov, takže im vlastne patríme a ak by sa Maďarsko rozhodlo ochraňovať maďarsky hovoriace obyvateľstvo na Slovensku, má na to (analogicky s právom Ruska okupovať Krym) právo. Rovnako má právo ochraňovať svoju menšinu vojenskou prítomnosťou, ako to robilo 8 rokov Rusko vo východnej Ukrajine.
Tento logický dôsledok uznávania minulých hraníc a "ochrany" menšín vojenským napadnutím cudzích krajín však naši národní socialisti v prípade vzťahov Maďarska a Slovenska zrazu odmietajú. Logika a konzistentnosť nie je dôležitá, prieskumy verejnej mienky áno (voliči nie sú dosť inteligentní, aby im boli v uvažovaní konzistentí).
A presne pre toto je problémom analógia s Augustom 1968. Verejná mienka je v tejto otázke celkom jednotná a obhajcov ruskej invázie je málo. Preto aj Blaha argumentoval proti obrannej zmluve s USA práve okupáciou ČSSR.
Hoci varovania pred inváziou prišli aj na jar a v lete 1968 (československí komunisti im neverili), bolo celkom jasne odkomunikované Brežnevom osobne, čo majú naši komunisti "normalizovať", aby vojenské cvičenie na našich hraniciach neprerástlo do invázie. Dubček a spol. tomu neuverili a normalizovali až Husákovci vrátane Fica, člena KSČ.
Ukrajina nedostala možnosť (ktorú by odmietla), pretože to Putin ani nepovažoval za potrebné. Na rozdiel od Gruzínska v roku 2008 sa Ukrajinci nenechali vyprovokovať, ale o to vlastne ani nešlo. Putin totiž nepotreboval anektovať len tie dve separatistické regióny, on potrebuje dostať pod svoje impérium celú Ukrajinu.
Druhá svetová vojna
Paralela s 2. svetovou vojnou je mi bližšia. Západ vo svojom konzumizme došiel do fázy, že ľudia budú žiť vo virtuálnom (meta)priestore, takže krajiny ako Rusko, Bielorusko, Čína, KĽDR či Irán, ktoré žijú v reálnom hmotnom svete sú vo výhode.
Putin podobne ako Hitler skúšal salámovú metódu v Gruzínsku, na Kryme v Podnestersku a východnej Ukrajine a vždy mu to prešlo. Na rozdiel od Hitlera roku 1938 či 1939, je v lepšej pozícii lebo má jadrové zbrane, ktoré je ochotný použiť. Spoliehať sa na to, že konkrétni vojaci odmietnu vykonať rozkaz vypustenia jadrovej hlavice na Londýn či Paríž sa nedá.
Preto je logické, že proti Putinovi sa na rozdiel od Hitlera nedalo a nedá zasiahnuť vojensky vo fáze, ktorá v paralele k 2. svetovej vojne zodpovedá anšlusu a Mníchovskej zrade. Na rozdiel od tohto obdobia sa však už časť západu (UK a USA) poučila.
Je otázne, či ich kroky sú dostatočné, ale priama vojenská intervencia proti Rusku alebo Bielorusku (spolupáchateľ) zo strany Západu nie je možná a dodávky zbraní, techniky a čohokoľvek, čo Ukrajinci potrebujú plus-mínus prebiehajú a budú prebiehať. Je to ale málo.
Západné krídlo NATO a EÚ má oprávnené obavy pred Putinom, pretože ako považuje rozpad ZSSR za najväčšiu chybu 20. storočia, tak je celkom logické očakávať, že bude považovať príklon týchto krajín k Západu za len trošku menšiu chybu a bude odhodlaný ju "napraviť" rovnako ako na Ukrajine - vojenskou inváziou.
Preto stojíme na prahu (alebo už za?) tretej svetovej vojny. Podobne ako na jeseň 1939 si Západ nemyslel, že to zájde tak ďaleko, ako to zašlo, tak si to mnohí nemyslia ani teraz. Ale možnosť útoku Ruska na krajiny NATO alebo EÚ (Fínsko, Švédsko nie sú v NATO) je reálna a hrozba je to určite vážnejšia a bližšia ako klimatická zmena.
Ekonomické sankcie
Rusko a Bielorusko malo byť vyhodené zo SWIFT-u, ruské (a bieloruské) lietadlá by mali mať zákaz preletu nad krajinami Západu (tak ako to urobilo Poľsko), ruské kolektívne športové tímy mali byť vylúčené zo športových zväzov - pričom trestať tenistu Rubľova, ktorý sa vyjadril proti invázii asi nie je správne a preto tu treba hľadať rovnováhu, avšak usporiadateľstvo súťaží by sa malo odobrať. Ekonomický a politický tlak sa dá ešte viac zvyšovať.
Problémom sú asi ekonomické záujmy krajín ako Nemecko či Taliansko, ktoré spolu s Cyprom (ten je spolovice vlastnený ruskými oligarchami) zrejme hlasovali proti vyradeniu Ruska zo SWIFT-u (hoci v priebehu pár hodín sa situácia mení).
Mnohí politici aj na Západe nie sú schopní ísť proti verejnej mienke a tak si myslím, že nakoniec bude Rusko zo SWIFT-u vyradené a všetky ruské (a možno aj bieloruské) banky budú mať zákaz obchodovanie nielen vo Veľkej Británii ale aj v EÚ a USA.
Slovensko
Populistickí politici (okrem národných socialistov je to hlavne SME-Rodina) cítia, že Slovensko nie je na strane vraha Putina a okupantov, takže s výnimkou Ficoblahovského extrému budú aspoň verbálne odsudzovať ruský útok. V tomto je o dosť ďalej ešte aj český prezident Zeman.
Avšak tým, že Ukrajina je náš sused, nestačí verbálne odsúdenie invázie. Musíme pomáhať aktívne utečencom (toto nie sú ekonomickí migranti ako v 2016, pretože my sme susedná krajina). Stanovovať limit (Česi chcú poskytnúť pomoc 5000 utečencom) nemá zmysel. Musíme im pomôcť všetkým, ktorí k nám prídu.
Biedny stav našich inštitúcií (na rozdiel od spomínaného Česka) a terén na hranici s Ukrajinou spôsobuje, že k nám príde rádovo menej ľudí ako do Rumunska a Poľska, ale pravdepodobne dokonca menej ako do migrantofóbneho Orbánovho Maďarska. Z "reportáže", ktorá zaznela v týždni sa zdá, že ani najviac policajtov na obyvateľa negarantuje, že polícia bude pomáhať a chrániť a utečenci na našich hraničných prechodoch nemajú asi ani teplé deky a teplý čaj.
Toto musíme napraviť a pripraviť sa na desiatky tisíc utečencov ale zároveň pomáhať Ukrajine priamo na jej území a to materiálnymi a vojenskými dodávkami. Vycvičiť miestnych ukrajinských pracovníkov v streľbe nemôžeme, ale dodať im výzbroj a muníciu by sme mali.
Zároveň sa treba pripravovať na to, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví. Takže vojaci NATO u nás sú nevyhnutnosť a kto je proti ich prítomnosti je skutočný vlastizradca.
A ešte taká drobnosť: naša verejnoprávna televízia, ktorá rovnako ako verejnoprávne vysoké školy (na rozdiel od Česka, ale to je iná téma) nemá žiadnu kvalitu mala byť zrušená už dávno (za vlády Radičovej), každý cent do nej vkladaný sú vyhodené peniaze. Keď začína vojna, vysiela zábavné relácie a zavolanie ruského agenta Čarnogurského je len čerešnička na torte jej blúznenia o nestrannosti a rovnocennosti hoaxu a lží s (vedeckými) faktami v čase pandémie, čím tiež prispela k mnohým zbytočným obetiam kovidu.
