Správne dávkovanie vakcíny od Astra-Zeneca

Písmo: A- | A+

Európska lieková agentúra EMA schválila koncom januára vakcínu na Covid-19 od firmy Astra-Zeneca na používanie bez vekového obmedzenia.

Slovenskí odborníci pri ministerstve zdravotníctva sa však rozhodli, že budú túto vakcínu podávať len osobám do 55 rokov. Toto som namietal v minulom článku, hlavne preto, že sa objavujú výsledky štvrtej fázy, napríklad škótska štúdia. Zrejme to rozhodnutie urobili na základe výsledkov tretieho kola testovania vakcíny.

Metodické pokyny neobsahujú informácie o vekovom obmedzení, ale určujú spôsob podávania vakcíny:

COVID-19 vakcína AstraZeneca sa podáva ako cyklus 2 dávok (každá má 0,5 ml). Odporúča sa podať druhú dávku 28 dní po podaní prvej dávky (resp. druhú dávku podať v intervale 4-12 týždňov od prvej dávky).

Čiže určujú podávať plnú prvú dávku a odporúčajú odstup 4 týždne. Pritom výsledkom tej klinickej štúdie, na základe ktorej neodporúčajú očkovanie AZ pre osoby nad 55 rokov, bolo aj to, že na podskupine 1367 dobrovoľníkov (z 5800 v rámci Veľkej Británie a Brazílie) bola účinnosť 90%, ak sa prvá dávka podávala polovičná. Táto podskupina boli prví dobrovoľníci, medzi ktorými neboli osoby staršie ako 55 rokov.

Prečo si z tejto štúdie zobrali informáciu, že vakcína nie je vhodná pre starších (tých nakoniec bolo len 12%, t.j. asi 1300), ale nie informáciu, že podanie polovičnej prvej dávky by zvýšilo účinnosť vakcíny (t.j. zníženie možnosti ochorieť na covid-19) ?

Ak by sa používala prvá dávka polovičná, mohlo by to ďalej znamenať menšie vedľajšie účinky (čoho sa boja učitelia - zrejme smrť, či hospitalizácia a ťažký priebeh je lepší ako jeden deň zvýšenej teploty) - toto by sa z tej štúdie snáď dalo zistiť.

Druhý pozitívny faktor by bol, že by sa zaočkovalo o tretinu viac ľudí, pretože zo 6 dávok by sa zaočkovali 4 ľudia a nie traja. Pri zarátaní očkovania ďalšími vakcínami by bolo zvýšenie možno 1/5, ale možno práve vďaka tomu by sme stihli zaočkovať dostatok ľudí ešte pred jeseňou (miesto 6 mesiacov by sme to stihli za 5). 

Tretí a najdôležitejší pozitívny faktor by bola samotná vyššia účinnosť - 90% môže zvýšiť dôveru ľudí vo vakcináciu.

Je možné, že dané podskupiny sú príliš malé a umožňujú interpretáciu o účinnosti len 80% (s požadovaným intervalom spoľahlivosti), t.j. účinnosť môže byť 80-95%. Ale aj to by bolo viac ako 62%. Celkom by ma odpoveď na otázku, či nie je lepšie dávať prvú dávku AZ polovičnú zaujímala zo strany odborníkov, ktorí takýchto štúdí čítali stovky a vedia s v nich rýchlo zorientovať - napríklad Petra Celeca. 

Samozrejme od štúdie uplynulo dosť času a je celkom možné aj vysvetlenie, že vyššia účinnosť bola pri druhej dávke podanej po 12 a viac týždňoch (81%) ako po 6 a menej týždňoch (55%). To spomínajú v tomto článku, v ktorom tvrdia, že tá skupina účastníkov testu, čo dostala prvú dávku polovičnú mala druhú dávku podanú práve s väčším časovým odstupom.

Podľa nedávneho článku z Telegraphu odsúvajú Briti druhé očkovanie na 90 dní po prvom preto, že AZ má s vyšším časovým odstupom druhej dávky vyššiu účinnosť. Naše metodické pokyny však odporúčajú druhé očkovanie už po 4 týždňoch (štúdia tvrdí, že vtedy je účinnosť len 55% !). Toto - okrem samotnej nižšej účinnosti proti ochoreniu - znižuje počet zaočkovaných (aktuálne sú dodávky vakcín nižšie, ako majú byť v apríli, máji) a našim cieľom je čo najskoršie zaočkovanie.

Takže mám aj druhú otázku: Aký má byť odstup medzi očkovaniami vakcínou Astra-Zeneca ?

Prvé dáta boli v spomínanej štúdii z tretej fázy testovania, ktoré zohľadnila EMA. Informácie k účinnosti vakcín (prvá dávka, časový odstup) sa však neustále aktualizujú, takže odporúčania EMA z konca januára naozaj už nemusia byť správne. Zdá sa však, že všetko pri AZ vakcíne robíme naopak - neočkujeme starších, dávame prvú dávku plnú a odstup medzi očkovaniami máme veľmi krátky.

Skryť Zatvoriť reklamu