Na rozdiel od vojny na Ukrajine, je v konflikte v pásme Gazy agresor slabší, ekonomicky nepodstatný, ale fanatický a používa teror ako svoju hlavnú metódu boja proti Židom.
Trocha histórie
Obe etniká v oblasti medzi Mŕtvym, Červeným a Stredozemným morom, teda Židia a Arabi, boli v čase osmanskej nadvlády v pozícii viac-menej utláčanej menšiny. Po prvej svetovej vojne stratilo Spojené Kráľovstvo vôľu byť impériom (ako píše Paul Johnson v knihe Dejiny 20. storočia), takže spravovalo dané nové mandátne územie Palestína ako úradnícka vláda, teda viac-menej nestranne. Arabi aj Židia totiž pomohli v 1. svetovej vojne v boji proti Osmanom a tak sa Briti snažili o rovnováhu jednak medzi Arabmi a Židmi, ale aj medzi rôznymi arabskými klanmi. Takto do dnešného Izraelu pred druhou svetovou vojnou prichádzali Židia, ktorí už vtedy boli prenasledovaní v Európe a neboli vítaní v USA, aby tam v púšti vytvárali úspešné poľnohospodárstva (a podaktorí realizovali svoje komunistické sny v kibucoch). Arabi sa zatiaľ venovali svojim kozám a pestovaniu nenávisti k Židom, ktorí im mali prísť zabrať ich drahocennú púšť.
Hneď v roku 1921 sa stal Veľkým Muftím Jeruzalemským terorista Amin al-Husseini. Briti ho odsúdili za organizáciu protižidovských násliností a rabovania v Jeruzaleme po prijatí Balfourovej deklarácie (ktorou britská monarchia v novembri 1917 súhlasila s vytvorením Palestíny ako domova Židov). Briti čoskoro al-Husseiniho prepustili a vďaka klanovej príslušnosti sa stal Muftím, on si však (ako 24-ročný) vydupal, že bude Veľkým Muftím - čiže duchovným vodcom sunnitov v Jeruzaleme (s presahom na Palestínu). Tento človek stál od roku 1933 po boku nacistov, želal im úspešné šírenie fašizmu, protižidovské akcie, považoval za "povinnosť moslimov a zvlášť Arabov vyhnať všetkých Židov z moslimských a arabských krajín", od roku 1943 vedel o holokauste.
Antisemitizmus ako životné poslanie teda hlásal Arabom v Palestíne tento človek celé medzivojnové obdobie a zbavili sa ho až Jordánci po tom, čo okupovali Jeruzalem a potom, čo aktívne povzbudzoval Egypt k útoku na Izrael v roku 1948.
Od roku 1948 po prehratej vojne stratili Arabi územie, takže hranice Izraela sa ustálili zhruba v dnešnej podobe. Západný Breh okupovalo Jordánsko, pás Gazy okupoval Egypt.
Arabi na okupovaných územiach vytvorili teroristickú Organizáciu pre oslobodenie Palestíny (OOP), nie však od okupantov, ale od Židov. Cieľom organizácie bolo vyhnať všetkých Židov z oblasti Palestíny (po tom, čo ich mnoho vyhnali okolité arabské a moslimské krajiny, čím vlastne posilnili Izrael). Pretože teroristické útoky na židovské obyvateľstvo boli neuspokojivé (len 5-10 útokov ročne), OOP po ďalšej Arabmi vyvolanej a prehranej vojne (šesťdňovej v roku 1967) rozšírila terorizmus aj mimo Izraela. Podarili sa jej také kúsky ako zavraždenie izraelských športovcov na olympiáde v Mníchove v roku 1972 (vraj šport a politika sa nemá miešať), zavraždenie 684 kresťanov v susednom Libanone a ďalšie činy.
Za to, že starý vodca OOP Arafat odovzdal riadenie teroristických útokov mladším, bol odmenený Nobelovou cenou za mier v roku 1994. Medzitým sa dve krídla OOP - Fatah a Hamas - pustili do bitky o vládu nad územiami, ktoré boli označované ako palestínske.
11.9.2001 prepukli na palestínskych územiach oslavy z útokov na dvojičky, spontánna podpora terorizmu sa postupne premietala do počtu vystrelených rakiet z Gazy na Izrael a k nárastu podpory radikálnejšieho Hamasu (Fatah si chcel hlavne nahrabať peniaze dodávané spolu s takmer všetkým, čo je potrebné k životu, hlavne Západom).
Počet rakiet vystrelených na Izrael rástol nielen s počtom obyvateľov maličkého územia (navzdory "genocíde" narástol počet obyvateľov Gazy medzi rokmi 1975 a 2025 z 250 000 na 2 150 000, to je rast 3,0% ročne, možno väčší ako v Kongu), ale aj s financovaním a dodávkami materiálu z EÚ.
Potom ako Hamas vyhral v roku 2006 voľby, zbavil sa v Gaze Fatahu. Tie voľby v roku 2006 mali účasť 73-76%. Teroristi z Hamasu získali 74 kresiel a teroristi z Fatahu 45 kresiel v 132 člennom parlamente, z ktorého 6 miest bolo vyhradených kresťanom. Hamas v proporčnom hlasovaní získal viac ako 44% hlasov.
Hamas tak získal moc s väčším podielom hlasov ako Hitler či komunisti v Československu. Neznamená to kolektívnu vinu palestínskych Arabov za zločiny Hamasu a ďalších teroristických organizácií, ktoré kandidovali. Veď aj väčšina Slovákov by dnes nesúhlasila s deportáciami Ukrajincov (a asi ani Židov), hoci o väčšine parlamentu mám pochybnosti. Vysvetľuje to ale, prečo sa obyčajní ľudia nepostavia proti týmto teroristom a prečo sa Hamasu darí tak dlho ukrývať unesených.
Hamas je teda oficiálny predstaviteľ v pásme Gazy, má ministerstvá, zaviedol školskú reformu, ktorá učí antisemitizmus ako hlavný predmet, vyučovaný od škôlkarského veku (kde sa učia napríklad, že "holokaust je lož vytvorená sionistami") a islamský socializmus, kde Hamas poskytuje obyvateľom Gazy základné sociálne zabezpečenie výmenou za podporu, mlčanie o mieste, kde drží unesených rukojemníkov a poskytovanie živých štítov.
Keď už Hamas vystrelil v priemere 10 rakiet denne a Židia stále neutiekli, vymysleli akciu, ktorú 7.10.2023 zrealizovali aj s podporou pracovníkov OSN (UNRWA). Výsledok bolo 736 mŕtvych izraelských civilistov (vrátane ľudí na festivale - predstavte si tam vaše dieťa) z toho 36 detí, ďalej 79 zahraničných civilistov a 379 izraelských vojakov. K tomu uniesli asi 250 rukojemníkov, z ktorých mnohí zomreli (hladom, mučením, neposkytnutím lekárskej starostlivosti ?) a ešte stále ich niekoľko desiatok držia (časť z nich stále žije). Aj táto udalosť sa stretla s ohromnou radosťou a podporou u obyčajných palestínskych Arabov.
Overovanie informácií
Ten istý Hamas, ktorý neváha strieľať rakety z nemocníc, pod ktorými má vybudované tunely a kryje sa civilistami, je zdrojom informácií o útokoch Izraela, mŕtvych, zranených či hladujúcich (Hamas prerozdeľuje potraviny tak, že ich málo ostáva už dve desaťročia, lokálne rozšírený hlad tam bol pred rokom 2023).
Adolf Hitler 13.9.1938 (pred Mníchovom) šíril dobre vymyslenú lož, že Česi zabili 300 Nemcov. To mu dalo dôvod na získanie územia Československa. Rovnako Hamas vyhlasuje počty mŕtvych, ktorých mal zabiť imperialistický Izreal ako sa mu hodí, pričom čísla nadhodnocuje. Pred pár mesiacmi neboli niektorí obyvatelia Gazy úplne spokojní s Hamasom a dokonca proti nemu verejne demonštrovali. Zbaviť sa týchto ľudí a hodiť to na Izrael sú dve muchy zabité jednou ranou. Keďže mu na civilistoch nezáleží, tak nie je problém vyvolať prestrelku pri miestach, kde sa rozdávajú potraviny, samozrejme oficiálne stanovisko bude, že izraelskí vojaci len tak z nudy zavraždili 50 hladných civilistov.
Propagandu Hamasu dnes bez výhrad prijíma a predstavuje ako fakt aj veľká časť západných médií a to je veľký problém. Keď sa k moci dostávajú populisti, keď na faktoch nezáleží, keď AI vytvorí akúkoľvek realitu, akú treba (nielen pápeža v páperovej bunde), tak práve novinári majú byť to poslednou ochranou demokracie. Preto je zarážajúce ich chovanie.
Takmer nik z nás na Slovensku si nevie predstaviť, aké je žiť v Izraeli. Keď vo všetkých susedených krajinách Vás chce umiernená väčšina (?) vyhnať a radikálna menšina zavraždiť. Rovnako si nevieme predstaviť, aké je to žiť v Gaze, kde majú najsilnejšiu pozíciu už asi 100 rokov teroristi, kde nedostatočne prejavená nenávisť môže znamenať smrť pre vašich blízkych, kde slušnosť nie je stratégia prežitia ale smrti. Konflikt v Gaze nemá riešenie, veď Gaza bola v správe palestínskych Arabov aj pred siedmym októbrom a jediné čo za tých 17 rokov pri moci Hamas dosiahol je zvýšený počet rakiet odpaľovaných na Izrael.
Potom za 2 roky izraelskej kampane, ktorej cieľom bolo oslobodiť rukojemníkov (čo očakáva od štátu každý občan), Hamas dosiahol to, že Palestínu idú uznať aj Francúzsko a Veľká Británia (po tom, čo Labor Party odstránila z vedenia antisemitu Corbyna).
Dôvera sa ťažko získava, ale ľahko stráca. Príkladom je prípad z nemocnice Al-Ahli. Potom, čo si Hamas zabil pár svojich ľudí raketou (nebránil sa, ale útočil ňou na Izrael), vydalo jeho ministerstvo zdravotníctva vyhlásenie, že Izraelská raketa zabila 500 ľudí. Seriózne médiá ako BBC, Le Monde, The Guardian a New York Times prevzali a šírili túto lož. Le Monde sa ospravedlnil až po 8 dňoch, ale škoda už bola napáchaná. Dokonca v RTVS v relácii Do kríža sa táto lož prezentovala jedným z hostí ako fakt a zrejme sa používa pro-hamasskou propagandou dodnes. Pre Hamas by bol dobrý aj výsledok, že tá ďalekonosná raketa doletí do Tel Avivu a zabije pár židovských detí, ale aj tých pár desiatok vlastných, čo nakoniec zabila sa propagačne vyplatilo. Hamas tie rakety samozrejme strieľal s bezprostredného okolia spomínanej nemocnice, pretože odvetná paľba by mala rovnaký účinok ako tá chybujúca raketa.
Je preto dôležité vnímať, že všetky informácie z organizácií ako "ministerstvo zdravotníctva", UNRWA a pod. z pásma Gazy sú propagandou Hamasu. Pokiaľ je politika tejto teroristickej organizácie vraždenie Židov, tak je logické, že nám budú podsúvať lži tak, aby podpora Izraela opadla a naopak posilnil sa celosvetový antisemitizmus. Reagovať emocionálne na túto propgandu je kontraproduktívne a vedie k chybnému úsudku, čím Západ slúži Hamasu v jeho genocíde Židov.
