Veľký štát = chudbnejší občania

Ivan Mikloš v nedávnom článku konštatoval, že veľkosť štátu narastá a bude narastať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ivana Mikloša inšpiroval k jeho článku v denníku N týždenník The Economist s článkami o tom, ako narastá veľkosť štátu vo svetových eknomikách. Ivan Mikloš k tomu pridal vlastné pozorovanie rastu podielu štátnych výdavkov na HDP v krajinách ako Spojené Kráľovstvo a USA. Sú to tradičné slobodné krajiny, kde mohol poukázať na dlhodobý nárast štátu od 2% v 18. storočí po 50% v 2021. Podľa mňa I.M. veľmi dobre identifikuje príčiny tohto rastu.

Hrozby veľkého štátu

Dôchodcovia

Jednou z príčin rastu štátu je starnutie a snaha politikov o znovuzvolenie. Ja to označujem za volebnú korupciu dôchodcov. Na Slovensku napríklad ani v jednoznačne deficitnej situácii (30%) prvého piliera a neochoty dôchodcov sa dať zaočkovať proti covid-19 (čoho dôsledkom je preplnenie nemocníc, lockdown a stámiliónové straty celej spoločnosti a zároveň veľký ekonomický a vzdelanostný dlh zanechaný našim deťom) nikto otvorene nepovie - zdaňme dôchodky.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odmena za očkovanie, ktorú Ivan Bošňák navrhoval v lete (hovoril, že takých 100 € odmeny za vakcináciu dôchodcov by úplne postačilo na to, aby naše nemocnice zvládali pandémiu) sa vďaka ministrovi financií naozaj zrealizovala, ale neskoro a draho a tak išlo opäť o kupovanie dôchodcov. Slovenskí politici korumpujú dôchodcov vlakmi zadarmo, trinástymi dôchodkami a inými neoprávnenými výhodami.

Nárast počtu dôchodcov a ich politickej váhy (I.M. zdôrazňuje ich volebnú disciplínu) je problém, a preto je potrebné, aby štát jednak zvyšoval vek odchodu do dôchodku, ale zároveň prestal ponúkať neefektívne služby tzv. sociálneho štátu, ktoré robia aj z mladších ľudí závislých na štáte a zo závislosti sa ťažko odvyká. Okrem tej najhoršej - priebežného štátneho dôchodkového systému - sú tu aj štátne školstvo, štátne zdravotníctvo, štátne podniky a podľa jedného trnavského nemajeteného bezdomovca, ktorý je toho času ministrom financií, je asi dôležité, aby štát určoval veľkosť limetky v pohári vody, ktorý zákazníkom pod hrozbou pokút budú musieť ponúkať reštaurácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Priveľa štátnych zamestnancov

Na Slovensku špeciálne platí pravidlo: čím viac ľudí pracuje, tým menej práce sa urobí a tým horšie sú výsledky. A platí to aj v tých najzákladnejších funkciách štátu. Máme 3x viac sudcov ako Dánsko ale 10x dlhšie trvajúce súdne konania. Rovnaký pomer je pri prokurátoroch. Máme najviac policajtov na obyvateľa v EÚ. Napriek tomu všetkému - alebo práve preto - máme najväčší problém s uneseným štátom - t.j. skorumpovaným súdnym systémom a políciou, ktorí pracujú pre tých, čo si zaplatia a nie pre poskytnutie spravodlivosti a vnútornej bezpečnosti. Vonkajšia bezpečnosť (armáda) sa javí byť bez týchto problémov len preto, že do nej nikto nevidí.

Skryť Vypnúť reklamu

Pridávanie ďalších sudcov či policajtov do systému musí logicky viesť k vyššej nekvalite, pretože tí kvalitní tam buď ešte ostali, už odišli a nevrátia sa alebo to vôbec neskúsili poznajúc systém. Nielen mladšie generácie Harabinov, Radačovských či asistentiek JUDr. Fica, ale aj tí ostatní, ak náhodou nie sú morálne pokrivení sú asi zrejme tí najslabší, čiže čím ich bude viac, tým to bude horšie.

Podobne je to s úradníkmi, štát by lepšie fungoval, keby ich bola polovica, aspoň by si tá druhá polovica nemusela vymýšľať dôvod existencie (teda zväčšovať byrokraciu).

Laferova krivka

Vo výbere daní platí logické pravidlo známe asi už Grékom, pripisované arabskému filozofovi zo 14. storočia Ibn Chaldúnovi a neskôr formulované Lafferom do podoby krivky, kde pri nulovej sadzbe dane je nulový výber, ale pri 100% sadzbe je taktiež nulový výber, takže zvyšovanie daní od určitej sadzby spôsobuje pokles ich výberu.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobne je to s veľkosťou štátu a blahobytom jeho občanov. Ak by štát neposkytoval ani vonkajšiu ani vnútornú bezpečnosť a ani spravodlivosť, bolo by to ako zo Šialeného Maxa - občania (či skôr len obyvatelia) takejto krajiny ba asi neboli veľmi šťastní a krajina by bola chudobná. Ale KĽDR či ČSSR ukazuje, že 100% štátu je trošku priveľa.

Takže otázka je (pre každú spoločnosť s iným výsledkom v inom čase), aké je to optimum, čo má štát poskytovať. Efektivita sa ťažko porovnáva, dve krajiny môžu poskytovať to isté za rôznu cenu (aj voči HDP na obyvateľa) napríklad preto, že Estónsko má elektronické rozhranie komunikácie medzi štátom a občanom a na Slovensku sa stále musí chodiť s papiermi medzi úradmi. Téma vyššej efektivity štátu je na mnoho iných článkov, ja sa však pozriem iba na veľkosť štátu vyjadrenú v peniazoch.

Nie je ľahké porovnávať tú istú krajinu v rôznych časoch (Ivan Mikloš hovorí, že Švédsko zbohatlo kým sa stalo socialistickým), preto som sa pozrel na obdobie, v ktorom mám dáta z OECD a porovnávam európske krajiny navzájom. Dáta sú z rokov 1998 - 2019.

Belgicko - Írsko

Belgicko aj Írsko mali v roku 1998 podobnú hodnotu HDP/obyv. - 24,4 resp. 25,1 tisíc $. Ich dlh bol rozdielny, Belgicko malo dlh 139% HDP, Írsko 61%. V roku 2019 bola situácie podstatne iná - HDP Belgicka na obyvateľa bolo 54,9 tis.$, zatiaľ čo HDP Írska 89,7 tis. $. Pri dlhu kleslo Belgicko na 120% a Írsko stúplo na 69%.

Nie je to síce dátové peklo, ale predsa sa dáta z OECD, worlddata.org či statista.com líšia. Vychádzam z jedného zdroja - oecd.org.

Írsko si s výnimkou jedného roku po bankovej kríze udržiava menší štát ako Belgicko, v priemere 36% proti 52%. Írsko narástlo za tých 20 rokov o 257%, Belgicko len o 117%.

Obrázok blogu

Slovensko - Estónsko

Slovensko malo v roku 1998 HDP na obyv. 10,4 tis. $, Estónsko 8,4 tis. $. Dlh sme mali 41%, Estónsko 10%. V roku 2019 sme mal HDP na obyvateľa 31,8 tis., Estónsko 38,1 tis. Dlh nám narástol na 63%, Estónsku narástol na 14%.

Slovensko má s výnimkou jedného pokrízového roku väčší štát ako Estónsko, v priemere 43% proti 38%. Estónsko narástlo za tých 20 rokov o 355%, Slovensko len o 204%.

Obrázok blogu

Estónsko nás predbehlo a dobieha Belgicko, Slovensko za Ficovych vlád v rokoch 2011-2019 narástlo o 25% - horšie ako Belgicko (34%), hoci sme vďaka reformám za vlád Mikuláša Dzurindu aj zmenšili štát aj ekonomicky narástli, Ficove vlády vývoj obrátili a také Írsko nám uniká.

Veľkosť štátu, štátny dlh a hospodársky rast

Vzťah medzi týmito veličinami, ktoré sa v čase menia je komplikovaný, zdá sa, že ekonómovia nenašli štatisticky presvedčivé dôkazy o tom, že by vysoký dlh alebo vysoký podiel výdavkov štátu mal súvis s nižším ekonomickým rastom. Nasledujúce 2 grafy ukazujú jednoznačný trend, ale vysoký rast u pobaltských krajín a Írska predstavuje malú absolútnu hodnotu. Napriek tomu to vyzerá, že hlavne východoeurópske krajiny majú vysoký rast ak majú nízky dlh a nízky podiel štátnych (verejných) výdavkov voči HDP.

Vzťah medzi veľkosťou štátu a hospodárskym rastom v krajinách EÚ.
Vzťah medzi veľkosťou štátu a hospodárskym rastom v krajinách EÚ.  

Vzťah medzi dlhom štátov a ich hospodárskym rastom v krajinách EÚ.
Vzťah medzi dlhom štátov a ich hospodárskym rastom v krajinách EÚ. 

Postkomunistické krajiny

Na rozdiel od krajín západnej Európy, ktoré mohli ekonomicky rásť pred ale hlavne po 2. sv. vojne a pri páde komunizmu malo dostatok zdrojov nielen pre svoj vlastný rozvoj ale aj na investície do postkomunistických krajín, sú práve krajiny ako Slovensko v inej ale navzájom podobnej situácii. Od začiatku 90-tych rokov skôr či neskôr znížili štátny sektor a z veľmi nízkych hodnôt HDP začali prudko rásť. Rok 2008 priniesol ekonomickú krízu, takže som sa pozrel na krajiny východnej Európy a z rovnakých zdrojových dát som pripravil 2 rovnaké časové podmnožiny a to za roky 1998-2006 a 2011-2019.

V nasledujúcom grafe som od zmeny HDP za toto obdobie odpočítal nárast štátneho dlhu, takže ak krajina zvýšila dlh o 5% a mala pritom rast HDP 4%, tak to interpretujem ako pokles o 1%. Graf, kde neberiem do úvahy zmenu v štátnom dlho je podobný, ale trošku menej Takto mi vyšiel nasledujúci graf:

Obrázok blogu

Podobne ako pri vyššieuvedených grafoch s viacerými krajinami (a podobne aj keby som ignoroval dlh), sú tam tieto indície:

  1. Rast po 2008 sa spomalil (pretože sa krajiny dostali na vyššiu úroveň, ale aj zvyšok Európy rástol pomalšie, Nemecko z 6,4% na 3,6%, Francúzsko z 5,4% na 3,5%).

  2. Krajiny, ktoré znižovali podiel verejných výdavkov na HDP (Maďarsko, Poľsko, Česko) rástli relatívne viac (v porovnaní so svojou desať rokou starou minulosťou), ako krajiny, ktoré zvyšovali verejné výdavky (Slovinsko, Estónsko)

  3. Pobaltské krajiny majú nízky podiel štátu, takže aj napriek zvýšeniu z 36% na 39% majú z tejto skupiny krajín najvyšší rast.

  4. Slovensko paradoxne znížilo podiel štátnych výdavkov z priemerných 43,8% na 42,5%, ale o tom je priemer. Graf o kus vyššie z porovnania s Estónskom ukazuje dátami po rokoch. Vidno, že na začiatku obdobia 1998-2006 sme mali výdavky od 47% po 52% aj vďaka ozdravovaniu bánk. S reformami Mikloša a Dzurindu nastal pokles štátnych výdavkov na úroveň 37% HDP v roku 2007, s nástupom Fica sa výdavky zvyšovali, pričom sa žiadne reformy neurobili problémy dôchodkového, zdravotného a školského systému sa zametali pod koberec a budúcnosť sa prejedala.

Záver

Mnohé veci zo zahraničia sú neprenosné, ale Estónsky (pobaltský) ekonomický zázrak by sa k nám dal preniesť. Vzhľadom k veľmi zlej demografickej situácii a k najmenej udržateľným financiám široko-ďaleko, by bolo dobré sa zamýšľať nad tým, či toto naše svojstojné Slovensko nemá príliš veľa štátnych zamestnancov, štátnych regulácii a či by mnohé služby nevedel lepšie poskytovať súkromný sektor alebo aspoň samosprávy či regióny.

Mnohé argumenty v prospech zachovanie statusu quo ignorujú fakt, že ekonomický rozvoj existuje (a je rýchlejší ako u nás) aj v krajinách, ktoré nemajú eurofondy, štátnu zdravotnú poisťovňu a veľkú časť nemocníc, de facto štátne školstvo, obrovské množstvo úradov, štátnych úradníkov, policajtov a sudcov a štátny dôchodkový systém.

Do mnohých oblastiach života sa štát votrel a už z nich nechce odísť. To je jeho základná charakteristika a s veľkým štátom nás čaká podobná budúcnosť aká nás čakala v 70-tych rokoch, len s tým rozdielom, že pribudli problémy, ktoré vtedy neboli a Západ má svojich problémov tiež dosť.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  248x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu