Zakladatelia USA totiž túto krajinu založili na princípoch občianskej rovnosti. Tá je reprezentovaná aj v 14. dodatku k ústave, ktorého prvá časť sa volá klauzula ochrany rovnosti. V šesťdesiatych rokoch v USA za výrazného súhlasu aj Demokratov aj Republikánov prijali Zákon o občianskych právach z roku 1964. Ten v článku 6 zakazuje diskrimináciu na základe rasy (a ďalších faktorov) pre organizácie prijímajúce federálne peniaze.
V spore ide o podstatnú črtu progresívneho socializmu na Západe - teda kolektívne trestanie jednej skupiny a zvýhodňovanie inej na základe vrodených vlastností (rasa, pohlavie, sexuálna orientácia) za krivdy, ktoré mali spáchať iní príslušníci tejto skupiny. Ako príklad: Malá menšina belochov na juhu USA mala černošských otrokov, takže teraz sú všetci belosi negatívne diskriminovaní, aby odčinili vinu svojich predkov a černosi pozitívne diskriminovaní, aby sa vykompenzovali krivdy spred 200 rokov.
Táto diskriminácia sa uplatňuje aj na tých, ktorých predkovia žiadnych otrokov nemali - napríklad na študentov ázijského alebo slovenského pôvodu. A pretože ázijskí prisťahovalci sú v prvých generáciách veľmi usilovní (zodpovednosť a práca je v ich hodnotách vysoko), títo s pomocou organizácie Študenti za férové prijímačky zažalovali univerzitu Harvard za to, že na prijímačkách dáva černochom body, čím diskriminuje ne-černochov.
Konkrétna žaloba namietala teda, že Harvardská univerzita vo svojich prijímačkách dáva body za černošský pôvod (snáď to mali ošetrené lepšie ako Hitler, ten šiel pri rasovej identite len do tretej generácie predkov). Šikovní študenti sa nedostali na Harvard, aj keď boli lepší. Protistrana tvrdila, že aj tak majú Aziati nadpriemerné zastúpenie oproti populácii, ako keby to o niečom vypovedalo (dokazuje to rasizmus predstaviteľov Harvardu, keď nehodnotia človeka podľa jeho vedomostí, ale podľa rasy).
Podali preto žalobu, ktorú im progresívna sudkyňa v roku 2019 zamietla s tým, že sa pozitívna diskriminácia vlastne nie je diskriminácia. Odvolací súd v roku 2020 rozhodnutie potvrdil, pričom sa pýtal ministerstva spravodlivosti (pod Trumpom) a to tvrdilo, že sa jedná o diskrimináciu.
Nakoniec 29.6.2023 najvyšší súd rozhodol, že pozitívna diskriminácia je diskriminácia. Teda že progresívci sú vlastne rasisti.
Doterajší systém nútil každého prihliadať nielen na diplom z Harvardu, ale aj na rasu jeho majiteľa. Ak bol černoch bola vysoká pravdepodobnosť, že ten titul je horší ako titul z bežnej štátnej vysokej školy. Naopak ak nebol černoch, znamenalo to, že jeho majiteľ bol ešte lepší, pretože čelil diskriminácii (zatiaľ stále hovoríme len o prijímacích pohovoroch, nie o výučbe - to je iná smutná kapitola progresivizmu).
Zároveň to znamená, že veľmi šikovný černošský študent, ktorý by sa dostal na Harvard aj bez bodov za svoju rasu, má hodnotu svojho titulu zníženú vďaka pozitívnej diskriminácii slabších jedincov rovnakej rasy.
Iste, v konečnom dôsledku sa aj tak tí najlepší vedia presadiť (kým ich z akademického prostredia nevyrazia za to, že nie sú dosť progresívni). Avšak pokiaľ v minulosti bol titul z Harvardu zárukou kvality, dnes to tak nie je.
Navyše jedinci majú právo byť rasisitickí, dokonca podľa mňa aj súkromné organizácie majú toto právo - zákon z roku 1964 spomína inštitúcie platené z federálneho rozpočtu USA. Harvard by sa tak mohol zriecť federálnych peňazí a rasovo diskriminovať aj ďalej.
Ak bude černošský absolvent Harvardu čeliť väčšej diskriminácii v súkromnom sektore, bude to nechcený dôsledok pozitívnej diskriminácie. Odklon od individuálneho hodnotenia jednotlivca ku kolektivistickým kritériám je regres, nie progres. Kolektívna identita nie je nadradená individuálnej.
Problémy univerzít USA sa nás netýkajú, my si nekvalitu pestujeme vysokým počtom študentov aj bez rasovej diskriminácie. Pritom vysoké školy na rozdiel od základných by mali byť len pre tých najlepších.
Preto podpora rómskych detí na základnej škole je potrebná, pretože nižšie priemerné IQ skupiny neznamená, nižšie IQ konkrétneho člena tejto skupiny (tento princíp popierajú kolektivistické ideológie). Priemerné IQ sa globálne znižuje pričom (aspoň na Slovensku) podiel vysokoškolákov rastie.
Priemerné IQ Japoncov je vyššie ako IQ Britov, to je vyššie ako IQ občanov USA, to je vyššie ako IQ Slovákov, to je vyššie ako IQ Rómov a to je vyššie ako IQ Sudáncov. Ale to neznamená, že konkrétny Sudánec nebude inteligentnejší ako konkrétny Japonec. Preto je potrebné, aby už na základnej škole boli nájdení nadaní a inteligentní jedinci, ktorí následne pôjdu na VŠ. Popri tom treba pomôcť slabším žiakom základných škôl (hlavne vďaka prostrediu, v ktorom vyrastajú - to má vlastne vplyv aj na tie priemerné IQ krajín), nie kvôli rase alebo etnickej príslušnosti, ale kvôli zanedbaným zručnostiam, ktoré deti získavajú v predškolskom veku.
Mimochodom progresivizmus sa snaží aj o iné pozitívne diskriminácie, ktoré sú však aj tak diskrimináciou doplnkovej podmnožiny (to je jednoduchá matematika). Pozitívna diskriminácia žien (napríklad v riadiacich funkciách) spôsobuje negatívnu diskrimináciu ne-žien (mužov), čím zároveň dehonestuje zaslúžene získané pozície žien. Žena ako CEO potom môže byť buď naozaj schopná manažérka, ktorá by získala pozíciu tak či tak, alebo skôr snaha firmy o progresívny imidž.
Rozhodnutie najvyššieho súdu USA na rozdiel od zúriacich redaktorov CNN považujem za správne. Je plne v súlade s logikou (metematicky vyjadrenou ako A>B je ekvivalentné B<A, čiže pozitívna diskriminácia A je negatívnou diskrimináciou B) a postaviť sa idiokracii je v tejto dobe nevyhnutné. Regresívna ľavica popiera hodnoty, o ktoré v roku 1964 bojovala - teda rovnosť občanov v duchu ústavy. Kiežby si to niekto na Slovensku všimol a ocenil, kým tému nepreberú dezoláti a neobrátia ju ako útok proti "rasisitickým" USA (ako protipól voči dokonalej Rusi).
