Bjørn Lomborg napísal v roku 2020 knihu z názvom False Alarm. Kniha pojednáva o klimatických zmenách. V sérii článkov sa budem venovať aj nedávnym rozhovorom Jordana B. Petersona na túto tému.
V prvej časti začnem tým, ako sa z vedeckej témy stala klimatická kríza vyvolávajúca klimatickú úzkosť a zatemňujúca mozgy už aj tak hlúpejších generácií našich detí (pokles priemerného IQ, ktorý som spomenul pred dvomi rokmi) ako aj politikov, ktorí navyše využívajú strach pre šírenie posolstva, že všetko ostatné je nepodstatné v porovnaní s cieľom nulových emisií.
Najprv sa však pozriem na širší kontext, teda na príčinu toho, prečo sa ľudia namiesto podľa (komplikovaných) faktov rozhodujú skôr podľa emócií a iracionálne. A robia to aj elity, ktoré nemajú slepo poslúchať verejnú mienku, ale naopak presviedčať spoluobčanov o svojom názore, tak ako to dokázala Thatcher, Reagan a nie tak, ako sa chemička Merkel prispôsobila nemeckej protijadrovej a zelenej hystérii.
Proti rozumu
Jedným z najväčších problémov (a zároveň príčina aj palivo pre ďalšie problémy) súčasného sveta je všeobecná nedôvera v racionalitu. Iracionalita sa prejavuje rôznymi spôsobmi.
Na amerických univerzitách musia profesori prisahať na tzv. kritickú rasovú teóriu, ktorá je nielen lživá, ale hlavne jej spájanie sa s vedou vlastne robí vedcov menej slobodnými a zároveň umožňuje kariérny rast neschopných, ale ideologicky dobre zorientovaných pseudovedcov. Nemožno sa čudovať, keď potom špičková veda stráca (a s tým aj racionalita ako taká) na dôvere a toto vedie k riešeniam na základe pocitov a nie faktov.
Aj my máme skúsenosť s vládou, ktorá ignorovala a premiérom, ktorý urážal vedcov a to tu ešte nebola vláda nedemokratických strán, ktoré sú majstrami v populizme, ovládaní davu a dávkovaní emócií.
Inou variáciou na túto tému je situácia, keď sa pri rozhodovaní zoberú do úvahy iba niektoré vedné odbory a niektorí vedci a ignorujú sa ostatné. Toto jednosmerné videnie vedie k chybným rozhodnutiam.
V pandémii v čase, keď už vláda trochu počúvala vedcov došlo k úplnému ignorovaniu psychológov a tak sa deťom (hlavne na prvom stupni ZŠ a v materských školách), ktoré potrebujú školu a škôlku hlavne kvôli socializácii a dobrému psychickému vývoju, zakázala prezenčná výučba. U nás sa nerobí veda poriadne, ale aj krajiny s kratšou dobou sociálnej izolácie detí počas pandémie majú výrazné problémy. Dopady týchto jednostranných krokov sa u nás prejavia o desať rokov a všetci budú prekvapení z veľkého počtu sociopatov a ľudí s psychickými poruchami.
Veľmi podobne je na tom pohľad na klimatické zmeny. Radikálne eliminovanie CO2 na nulu je cieľ, ktorý nepovedie k žiadnym významným efektom z hľadiska "priemernej" teploty (a ani z hľadiska celkového CO2 v atmosfére), avšak bude mať obrovské negatívne dopady. Psychológovia, sociológovia, ekonómovia a vedci ostatných vedných odborov majú k tomu tiež čo povedať, ale ich nikto nepočúva.
Je potom pravdepodobné (tak to tvrdí nielen Lomborg), že škody spôsobené nárastom teploty zďaleka neprevážia ostatné škody spôsobené bojom proti emisiám CO2. Napriek tomu v klimatológii a verejných rozhodnutiach to vyzerá, že všetko okrem zníženia emisií CO2 je druhoradé.
False Alarm
Bjørn Lomborg na rozdiel od niektorých iných oponentov stavu klimatickej núdze, používa práve výsledky meraní a modelov pre panel OSN, akurát z tých správ neberie len jednu vetu, jednostránkový sumár alebo 40-stranové odporúčania pre politikov, ale používa celý text a štúdie, na ktoré sa odkazuje.
V prvej časti knihy ukazuje na to, že dopady klimatických zmien nie sú také veľké, ako to podávajú médiá, ktoré potrebujú senzácie a zlé správy pre vyššiu sledovanosť a ekonomický profit. Z rozhovoru Jordana Petersona s atmosférickým fyzikom Richardom Linzenom okrem iného vyplýva, že meteorológovia v amerických televíziách musia tvrdiť, že extrémne meteorologické javy (ktoré sa v globálnom svete nájdu každý deň) sú spôsobené klimatickými zmenami, hoci na to nie je žiaden vedecký dôkaz ani výskum.
Povodne, požiare, tornáda či hurikány spôsobujú najvyššie škody v histórii preto, že ľudia si stavajú drahšie sídla vo väčšej miere v záplavových územiach či v kalifornských lesoch, kde horieva každý rok.
Pred 100 rokmi (v roku 1926) spôsobil veľký hurikán v Miami škody za 100 miliónov $ a zabil 0,4% (asi 400) obyvateľov.
Dnešné hurikány spôsobujú škody za desiatky miliárd dolárov, ale zabijú (relatívne) menej ľudí a ak by bola zástavba v roku 1926 taká ako je dnes, škody by boli dokonca vyššie (265 miliárd $) ako pri hurikáne Katrina.
Takže tieto meteorologické javy sa nezhoršujú, len sú viac vidieť vďaka rýchlosti toku informácií a je nimi ovplyvnených viac ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v miestach, kde sa tieto javy vždy vyskytovali.
Podobne poukazuje na to, že dnes už žijú stovky miliónov ľudí v záplavových oblastiach alebo oblastiach pod hladinou mora, takže zvýšenie hladiny mora o pol metra nebude mať za následok stovky miliónov ľudí bez domova a obživy, lebo si za zlomok peňazí, ktoré by tieto javy pri nečinnosti spôsobili navýšia hrádze. Napriek tomu sumár štúdie, ktorá analyzuje rast hladiny morí hovorí, že vyspelé krajiny budú mať dopady na úrovni 8% HDP. To je rovnaké, ako keď po polhodine letnej búrky pri ktorej naprší 3mm vody, poviete, že vám ostáva týždeň života, keď bude hladina vody vo výške 2 metre a všetci zahynieme.
Toto je jedno z hlavných posolstiev knihy. Predpoklady, že ľudstvo neurobí nič, aby sa ochránilo alebo prispôsobilo, je nezmysel (viac v poslednej časti série). Strašiť ľudí na základe dôsledkov postavených na tomto predpoklade je chyba.
Pokiaľ bude ľudstvo používať všetku svoju energiu, aby zabránilo rastu CO2 v ovzduší tým, že prestane vyrábať hnojivá, prestane kúriť pri tuhých zimách a používať klimatizáciu pri horúčavách, tak viac ľudí zomrie od hladu, chladu či tepla a teplota v roku 2100 nestúpne o 2°C, ale len o 1,95°C (oproti súčasnosti, vedci používajú rozdiel voči predindustriálnej dobe).
Vedci hovoria o zvýšení teploty voči predindustriálnej dobe. Ako som už písal pred piatimi rokmi, na meranie teploty Zeme sa (za minulé roky, ale ešte aj dnes) používajú všelijaké finty, štatistické triky a podobne, pretože proste chýbajú dáta z dôb, ktoré označujeme za referenčné obdobie, inak aj predindustriálna doba. V Anglicku by to mohlo byť rok 1700, v USA 1800, v Uhorsku 1880 apod. Aj wikipédia aj NASA pokladajú za toto obdobie priemer z rokov 1850 - 1900 (hlavne z USA a Európy). Oproti tomuto priemeru je súčasná priemerná teplota o 1,3°C vyššia (ale ako som písal v mojom článku, napríklad v Hurbanove sa tá teplota oproti roku 1900 zvýšila o 2°C).
Predindustriálne obdobie však vedci nepoužívajú v iných veciach, napríklad pri výpočte emisií CO2 na osobu rátajú s počtom ľudí dnes a nie v rokoch 1850-1900, pričom aj rast populácie spôsobuje rast CO2.
Napríklad taký Katar mal v roku 1892 len 9800 obyvateľov. Dnes má 2,7 milióna a emisie 100 miliónov ton CO2 ročne. Slovensko s dvojnásobkom počtu obyvateľov má emisie 33 miliónov ton ročne. Na osobu je to 6x viac v Katare ako u nás, ale ak by sme zobrali počet obyvateľov v roku 1892, tak je to 1000x viac. Takže Katar zhoršil svoje emisie CO2 oproti predindustriálnemu obdobiu 1000x viac ako my (nech už by boli tie predindustriálne emisie akékoľvek).
Záver
Ani modely, ktorých výsledkom je oteplenie o 4°C (oproti priemeru 1850-1900) - čo sa považuje za extrém, väčšina počíta s nárastom 1,5°C- 2°C - neindikujú koniec sveta alebo civilizácie. Zvýšenie podielu CO2 v atmosfére (ktorému sa zabrániť nedá - možno až v horizonte desiatok rokov potom, ako bude ľudstvo uhlíkovo neutrálne prestane stúpať podiel CO2 a iných skleníkových plynov v atmosfére, pretože súčasné otepľovanie spúšťa procesy, ktoré uvoľňujú ďalší CO2 a metán) má za následok dva dôsledky: 1) zelenšiu planétu a vyššie výnosy plodín a 2) mierne vyššie teploty.
Všetky ostatné javy - zvýšenie počtu hurikánov, tornád, záplav nemajú žiadnu koreláciu s podielom CO2 alebo teplotou (na úrovni chyby je napríklad pokles intenzity hurikánov pri menšom rozdiele teplôt). Javy ako vlny sucha a dažďov taktiež nemajú koreláciu s globálnym otepľovaním, lokálne k zmenám dôjde, ale kým niektoré oblasti budú suchšie, iné už dnes majú viac dažďov ako v minulosti (zeleň najviac pribúda v polopúšťach).
Vlny tepla a niekde (napríklad nedávno v Číne, kde namerali -53°C ) vlny zimy môžu byť väčšie, ale ľudstvo sa vie adaptovať a technológie mu umožňujú reagovať na tieto javy. O tom však bude iný článok série.
Rozhodnutia na úrovniach percent globálneho HDP nemožno robiť na základe strachu. Svet má veľa problémov, časť z nich sú environmentálne, časť z týchto sa týkajú klímy a časť z týchto je nárast skleníkových plynov a "priemernej" teploty. Preto je potrebné vidieť celý obraz a nepanikáriť.
