Na problémy so sociálnymi sieťami sa na Slovensku veľmi nepoukazuje, preto je veľmi dobré, že aspoň časopis .týždeň vo svojom aktuálnom čísle píše o tom, aké sú sociálne siete nebezpečné.
Algoritmy sociálnych sietí sú nastavené tak, aby ľudia na nich trávili čo najviac času, čo buduje závislosť. Závislosť je teda jednou veľkou časťou problému so sociálnymi sieťami, ale téme závislostí sa budem venovať neskôr.
Ďalšie negatíva sú strata kontaktu s realitou, narúšanie skutočných vzťahov, nestretávanie sa s nesúhlasným názorom, pretože sociálne siete ponúkajú obsah, ktorý je inkluzívny až do tej miery, že ľudí utvrdzuje aj v hoaxoch a lžiach, o čom svedčí volebná podpora exotov ako Harabin alebo Kotlár. Praktické dopady toho, že napríklad Facebook nezaujímajú dôsledky toho, čo sieť spôsobuje je vraždenie Rohingov (kde podľa OSN hral Facebook rozhodujúcu rolu).
Ešte inou témou je oblasť daní, kde spoločnosti ako Meta (Facebook) alebo Alphabet (Google) platia dane v zlomkoch promile, pretože takmer všetky príjmy sú v Írsku, ktoré má len smiešny podiel užívateľov. Ja sa však chcem pozrieť na nevyžiadaný obsah a status Facebooku ako vydavateľstva.
Regulácie EÚ - Digital Security Act
Európska Únia sa snaží zaviesť isté regulácie, ktoré dnes poznáme pod skratkou DSA (Digital Security Act = akt o digitálnych službách, nariadenie EP č. 2022/2065). Základná idea je správna: čo je nelegálne vo fyzickom svete, má byť nelegálne aj vo virtuálnom. Problém je v detailoch.
V bode 17 dôvodov pre túto normu sa píše, že toto nariadenie určuje, kedy poskytovateľ sprostredkovateľských služieb (ďalej aj PSS) nemá byť zodpovedný za zverejnený obsah a v bode 18 sa uvádza, že "Tieto výnimky by teda nemali byť dostupné, pokiaľ ide o zodpovednosť týkajúcu sa informácií, ktoré neposkytol príjemca služby, ale samotný poskytovateľ sprostredkovateľskej služby, vrátane prípadu, keď boli informácie vypracované v rámci redakčnej zodpovednosti poskytovateľa.". Celé nariadenie neurčuje sankcie, ktoré si majú uplatniť jednotlivé krajiny, len uvádza, kedy nie je poskytovateľ sprostredkovateľských služieb zodpovedný za obsah na svojich stránkach.
Pretože nie som právnik, nebudem tu samozrejme rozoberať toto nariadenie, len sa pokúsim nájsť paralely s analógovým svetom, aby som poukázal na to, že títo PSS sa nemôžu úplne zbaviť zodpovednosti za obsah, ktorý síce nevytvorili, ale ktorý umiestnili na viditeľné miesto svojim užívateľom bez toho, aby si to títo vyžiadali.
Pošta, listové tajomstvo a e-mail
Keď pošlete niekomu poštou list, v ktorom ho navádzate na určitý zločin a táto osoba ho spácha, budete niesť časť zodpovednosti. V európskom priestore to bude pravdepodobne aj trestná zodpovednosť. V žiadnom prípade však zodpovednosť nemôže niesť pošta, ktorá navyše musí chrániť poštové tajomstvo. Toto je paralela s elektronickou komunikáciou medzi dvomi osobami - napríklad e-mail, SMS, chat a pod.
Prevádzkovateľ takejto služby nenesie žiadnu zodpovednosť za to, čo si dvaja ľudia navzájom posielajú. Rozdiel oproti fyzickému svetu je v tom, že poslať poštou tisíce správ by si nemohol dovoliť takmer nikto, ale vo virtuálnom svete to nie je problém.
Pokiaľ by ste si vo fyzickom svete kúpil štvavý časopis ako Zem a Vek, skopírovali ho a poslali svojim známym e-mailom, bude to veľmi podobné. Pribudne tam morálna zodpovednosť Rostasa, ale z hľadiska súdu možno budete jediný vinný zo zločinu podľa § 424 trestného zákona. Toto je paralela keď (možno aj s porušením autorských práv) zdieľate cudzí obsah s niekým iným (opäť kanálom je elektronická komunikácia vo všeobecnosti).
Letáky, plagáty, verejný priestor a web-stránky
Pokiaľ vytlačíte letáky, v ktorých budete vyzývať k násiliu a tieto letáky povylepujete po meste a nejaký pošuk sa týmito letákmi nechá ovplyvniť a skutočne spácha nejaký trestný čin, opäť aspoň morálne nesiete diel zodpovednosti. A pretože v Európe sme mali druhú svetovú vojnu a holokaust, budete v našom prostredí aj trestnoprávne zodpovedný.
Toto je paralela s publikovaním na vlastných webových stránkach. Trošku pokrivkáva, pretože v tom meste môžu vaše letáky byť viac na očiach, čiže zaberajú verejný priestor, zatiaľ čo na webové stránky sa treba preklikať, ale dá sa dosiahnuť, že táto webová stránka s propagáciou násilia (alebo až výzvou k násiliu) bude taktiež viac viditeľná ako iné.
Nevyžiadané letáky, obsah na fejsbúku
Kto je ale zodpovedný, ak do schránok prídu (nevyžiadané) letáky podnecujúce k násiliu alebo nenávisti z dôvodov spomínaných v danom paragrafe trestného zákona? Predsa niekto zabezpečil, že bez vyžiadania sa k týmto materiálom dostali aj ľudia, ktorí slová premenia v činy. Ten je spoluzodpovedný. Paralela s internetovým svetom sú práve sociálne siete, ktoré svojimi vlastnými algoritmami určujú, aký nevyžiadaný obsah budete vidieť. Podľa mňa sa nemôžu zbaviť zodpovednosti je prenesením na užívateľov a ich univerzálne súhlasy.
Medzi inteligentnými ľuďmi nie je dôvod obmedzovať slobodu slova ani na prípady navádzania k trestným činom, tak ako to je asi len v USA. Ale nebezpečie ponechania bezbrehej slobody v šírení akéhokoľvek obsahu je v tom, že o slobodu môžeme takto prísť. Ak by mal Goebbels takýto nástroj, neverím, že by sa do vojny proti Hitlerovskému Nemecku zapojila Veľká Británia (boli tam sympatie k Nemcom) alebo USA (oni mali dôvod k vojne proti Japonsku, nie Nemecku).
Štáty bežne ovplyvňujú neželané správanie svojich občanov - viď protifajčiarske zákony, BOZP alebo dane zo sladkého. V týchto prípadoch ide o hrozbu hlavne pre užívateľa a v minimálnej miere pre jeho okolie. V prípade sociálnych sietí sa ukazuje, že hrozba pre ostatných je vyššia. Sociálne siete nie sú len poskytovatelia elektronickej komunikácie medzi osobami, ale plnia aj časť funkcií vydavateľov. Tento aspekt ich činnosti nie je úplne legislatívne pokrytý, a preto sa môžu tváriť, že s obsahom, ktorý nevyžiadane zdieľajú nemajú nič spoločné. Nie som za obmedzovanie slobody slova, len by sociálne siete mali prevziať zodpovednosť vydavateľa, pretože v časti svojej činnosti ako vydavateľ pôsobia.
Sociálne siete treba regulovať
Sociálne siete spôsobujú zvyšovanie nedôvery medzi občanmi navzájom (ktorí však veria tomu, čo im Facebook ponúkne), uzatváranie sa do bublín, radikalizáciu, hrubnutie verejnej diskusie ako aj priamo násilie. A toto je niečo, čo by sme ako spoločnosť mali eliminovať.
Kým sa nezhodneme na týchto dôsledkoch ich činnosti (tu by sa mali ozývať psychológovia, žiaľ u nás nemáme reláciu s dosahom ako je Focus Václava Moravce, kde by sa ich odborný názor dostal k verejnosti), možno by bolo dobré zatlačiť na Facebook a iné asociálne siete inde.
V reálnom svete by aj masová komunikácia obsahu, ktorý je trestný alebo navádza na trestné činy bola bez sociálnych sietí komplikovanejšia, ale podľa mňa toto nie je niečo, v čom by mali byť sociálne siete brané na zodpovednosť. Nepoznám presne, ako mal Facebook pomáhať v spomínanej genocíde Rohingov. Ak tomu mal zabrániť porušovaním dôvernosti komunikácie medzi dvomi užívateľmi, tak s tým by som nesúhlasil, ak to bolo tým, že nechal zdieľať obsah podnecujúci k vraždeniu, tak to bolo asi trestné aj v Barme a mal na to upozorniť.
Ak sa potvrdí negtívny dopad sociálnych sietí na ľudskú psychiku, bude musieť spoločnosť uprednostniť obmezenia sociálnych sietí a ponechať slobodu prejavu v podobe, ktorá sa viac podobá na nedigitálny svet. Dovtedy je možné aspoň poriešiť nevyžiadaný obsah.
Pokiaľ sociálne siete dokážu distribuovať nevyžiadaný obsah, ktorým sa môže napĺňať podstata trestných činov, je potrebné tieto sociálne médiá potrestať. Na rozdiel od sociálnych sietí, internetové verzie štandardných médií ponúkajú prebratý obsah až potom, ako je skontrolovaný editorom. Tento krok zabráni publikovaniu nevhodného obsahu. Nie je to pritom ani cenzúra, pretože je právo vydavateľa rozhodovať, čo vydá. Nie je problém publikovať obsah iným spôsobom, akurát je tam okamžitá priama zodpovednosť, keď na svojej webovej stránke niekto uverejní lži alebo navádza na trestný čin.
Aj táto malá komplikácia môže zabrániť tomu, aby sa bubliny ešte viac uzatvárali a radikalizovali. Príspevok od Štefana Harabina uvidí ten, kto si pozrie jeho profil alebo si tento príspevok dohľadá. Ak chce dostávať notifikácie pri každom jeho novom príspevku, je to krok, ktorý urobil užívateľ a za toto nenesie zodpovednosť PSS. Avšak, ak chce PSS na nejakú "News" stránku alebo úvodnú stránku dať obsah, ktorý sa "môže páčiť" pretože je podobný iným príspevkom, ktoré užívateľ predtým sledoval, tak tento výber už urobil PSS a mal by niesť spoluzodpovednosť za obsah príspevku, ktorého šírenie takto propaguje. Je to veľmi málo, ale aspoň niečo a pritom to neoslabuje slobodu slova, len to prenáša pravidlá verejného priestoru do virtuálneho.
