Utláčaní podľa woke
Nedávno som si pozrel rozhovor Jordana B. Petersona s Robom Hendersonom. Rob Henderson má doktorát z psychológie z Cambridge, študoval na Yale a je veterán U.S. Air Force. Jeho matka je Kórejka, ktorá sa oňho nevedela postarať, takže vyrastal v adoptívnych rodinách a detských domovoch. Napriek tomu, že mal extrémne ťažké podmienky, v ktorých vyrastal a patrí k národnostnej menšine, woke scéna mu robí prekážky pri propagácii jeho autobiografie, pretože Robert Kim Henderson je konzervatívec.
Keďže mal ako hosť vyštudovanú psychológiu, rozhovor neodbiehal k témam, v ktorých s JBP nemôžem súhlasiť (romantizujúci pohľad na Rusko kvôli osobným priateľským vzťahom k ruským emigrantom, ruským lekárom, ktorí mu pomohli a ruskej literatúre).
Rozprávali sa jednak o americkom systéme práce s deťmi bez rodičov, ale zabŕdli aj do témy woke a do témy porúch osobností.
Podľa JBP woke ideológia pokračuje v hlavnej myšlienke Karla Marxa, že svet sa delí na utláčaných a utláčateľov. Kým Marx vychádzal zo situácie anglických robotníkov a tento vzťah chápal ekonomicky, marxisti ku koncu 20. storočia pochopili, že ekonomický model marxizmu vedie k chudobe (viď KĽDR alebo porovnanie NDR-NSR) a opustili ekonomickú rovinu. Začali hľadať nové dvojice utláčatelia a utláčaní.
Našli ich najprv v rase: bieli utláčajú farebných, potom v pohlaví: muži utláčajú ženy, potom v sexualite: heterosexuáli utláčajú homosexuálov a teraz v džendri: ľudia, ktorí majú pohlavie a džender v zhode utláčajú tých, ktorí majú iný džender ako pohlavie. Nepovedia zatiaľ nahlas, že inteligentní utláčajú hlupákov, pretože svoju inteligenciu používajú k svojmu úžitku (sú tu snahy vyučovať na univerzitách alternatívnu šamanskú fyziku, o čom som písal v článku o idiokracii).
Podiskutovali o veľmi dôležitej téme - Temnej triáde. Ide o psychologický termín o troch pomerne často korelujúcich povahových črtách - narcizme, machiavelizme (manipulácia ostatných, indiferentná morálka, absencia empatie) a psychopatii (nenávisť k spoločnosti a iným, absencia výčitiek). Na to isté upozorňuje aj Péter Hunčík, napríklad tu. Peterson je zástancom priradenia sadizmu (vtedy sa to volá temná tetráda), ktorý významne koreluje s psychopatiou.
V rozhovore upozornili, že títo ľudia sú vysoko inteligentní a vedia sa správať tak, aby dosiahli svoj cieľ. Práve absencia morálky, výčitiek, empatie im umožňuje hrať rolu obete, pričom v skutočnosti sa obeťami stávajú ľudia v ich okolí.
Na základe staršieho výskumu Peterson tvrdí, že najlepší prediktor podpory politikov temnej triády je nižšia inteligencia (korelácia 0.4). Z toho, že woke zástavu nesú hlavne študijné odbory ako gender studies a africké a americko-africké štúdie (odkiaľ pochádzala nedávno odvolaná prezidentka Harvardskej univerzity Claudine Gay - černošský haitský pôvod, žena, akurát že aj podľa CNN plagiátorka a hlavne podporovateľka rasizmu a antisemitizmu). Peterson spája nižšiu inteligenciu s týmito odbormi, aj preto, že to nie sú vedecké odbory a nepoužívajú vedeckú metódu a preferujú inklúziu, čo vedie k vypudzovaniu inteligentných oponentov. Na to, aby mohol tvrdiť, že na týchto odboroch amerických univerzít je vyššia podpora ľudí s povahou temnej triády však nestačí, že je tam nižšia inteligencia a nižšia inteligencia koreluje s touto podporou, ale možno sa raz dočkáme aj hodnotných výskumov.
Peterson (a potvrdzuje to aj Henderson) si na Harvarde všimol, že študenti, ktorí sa na Harvard dostali pretože sú privilegovaní (tým, že žijú v USA, majú dobre sociálne zázemie, absolvovali dobré školy) chcú mať aj všetky výhody znevýhodnených. Preto si hľadajú utláčaných predkov (ideálne černošských otrokov), deklarujú utláčaný džender a podobne. Keďže ľudia s temnou triádou tu vidia výhody a vedia sa tváriť ako obete, tak toto woke hnutie využívajú vo svoj prospech.
Pretože osobnosti temnej triády sú úspešné v manipulácií, nemajú výčitky a svedomie, darí sa im prenikať na vrchol rôznych hierarchií.
Zhodou okolností sú nielen na čele woke potláčajúcich racionálnu diskusiu, ale aj na čele tých, ktorí sú utláčaní zo strany woke - nižšej strednej triedy, väčšinou belochov z vidieka. Hlavnou postavou je minulý (a asi aj budúci) americký prezident Donald Trump. Ak by mu robili psychologický výskum, určite by odhalili všetky štyri temné črty.
Utláčaní podľa slovenských konzervatívcov
To, že predstierať znevýhodnenie je výhodné, vieme aj na Slovensku. Pochody Aliancie za rodinu sa konajú pretože tradičná rodina je utláčaná existenciou gejov a lesieb. Začali počas sólovlády SMER-u, pretože sa obávali, že by SMER prijal taký zákon, ktorý dáva párom mimo manželstva muža a ženy nejaké práva a zorganizovali petíciou, na základe ktorej sa konalo referendum. Našťastie prezidentom bol katolík Kiska a ten dal otázky na preskúmanie ÚS.
ÚS alibisticky zamietol iba štvrtú otázku „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom – najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?“
Tu vidno, ako sa extrémni kresťania stavajú k sekulárnemu charakteru štátu.
Katolícka cirkev ústami arcibiskupa Oroscha vyhlásila, že „Postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta/kandidátku za ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom.“. Teda František Mikloško alebo Róbert Bezák, ktorí v roku 2019 podporili v prezidentských voľbách Zuzanu Čaputovú by podľa slovenskej katolíckej cirkvi mali dostať do večného zatratenia (a nesmú prijímať Eucharistiu), teda až kým sa nenájde niekto, komu sa budú môcť vyspovedať a prijať za podporu Z. Čaputovej trest (tuším niečo ako x krát Zdravas a y krát Otčenáš, len neviem, či si treba kúpiť nejaké odpustky :) ).
Opäť sa tu privilegovaná katolícka cirkev (má zmluvu s Vatikánom, platia ju aj neveriaci) tvári, že je utláčaná zlými liberálmi.
Podobne utláčaní liberálmi (resp. progresivizmom) sa cítia predstavitelia extrémneho konzervativizmu - napríklad Krajniak, Záborská, Taraba či Harabin.
Záborská musí chrániť utláčaných majiteľov rodných čísel, ktorých prvá číslica za lomkou indikuje pohlavie (mužské alebo ženské). Ak po komplikovanom postupe prejde osoba tranzíciou, podľa jej návrhu zákona by takáto osoba nemohla mať zmenené rodné číslo.
Po teroristickom útoku na LGBTI bar a vražde dvoch ľudí, sa konzervatívci cítili prenasledovaní (Dag Daniš v relácii Do Kríža), pretože sa niekto ohradil voči tomu istému arcibiskupovi Jánovi Oroschovi, ktorý sa zmohol na konštatovanie, že obete neboli nevinné a že do baru nechodili protidrogové kontroly, lebo by to vraj bolo homofóbne. A konzervatívna scéna sa potom v analýze zmôže na vyvracanie vymyslených tvrdení, ktoré majú obviňovať konzervatívcov en-bloc aj s vraždy na Zámockej (napríklad argumentom, že páchateľ bol v prvom rade antisemita, a slovenská katolícka cirkev nikdy antisemitská nebola).
Už Dubček a Husák protestovali proti filmu Obchod na korze, pretože vykresľoval Slovákov v negatívnom svetle. Ako keby práve Slováci boli tí utlačovaní, pričom slovenská národnosť znamenala za Slovenského Štátu najväčšiu možnú istotu prežitia, iné národnosti boli prenasledované alebo vyhladzované.
Postoj po 2. svetovej vojne bol samozrejme daný Ficovými , Husákovými a Dubčekovými komunistickými súdruhmi, takže dnes môžu adorovatelia Slovenského Štátu (aj vo vládnych pozíciách) opäť hovoriť o Židoch ako nebezpečí a Slovákoch ako utláčaných (strašenie Sorosom alebo antisemitizmus budúceho riaditeľa SRAT plochozemca Machalu).
Menej štátu = menej utláčaných
V mnohých mojich článkoch pod pojmom menej štátu myslím menšie prerozdeľovanie, teda menší podiel štátu na HDP. Avšak menej štátu môže mať aj iný význam. Štát má niekoľko funkcií, ktoré realizujú rôzne jeho zložky.
Zákonodarcovia tvoria legislatívu. Menej štátu by mohlo znamenať menej legislatívy.
Súdy rozhodujú spory medzi občanmi navzájom (resp. ich organizovanými entitami mimo štátu ako sú firmy) ako aj medzi občanmi a štátom. Menej štátu by mohlo znamenať, že súdy budú rozhodovať o menšom množstve vecí.
A o tomto práve hovorí kanadský libertariánsky právnik Bruce Pardy v inom rozhovore s Jordanom Petersonom.
Témou síce sú kanadské normy, ktoré zriaďujú úrad, ktorý bude posudzovať tzv. hate speech, pričom legislatívne to nie je definované a s opravnými prostriedkami sa nepočíta. Stačí, keď vás niekto udá, že pocítil z vašej strany nenávisť (hate speech) a môžete byť potrestaný, pričom nezáleží na vašom úmysle. Toto popretie základných ľudských slobôd je teda v Kanade zo strany extrémnej ľavice - woke, u nás je to naopak. Predseda vlády šíri nielen konšpirácie, ale hlavne nenávisť a vyhráža sa ľuďom. Vyhrážky je niečo iné ako názor, hocijako nepríjemný a pociťovaný ako nenávistný.
V spomínanom videu (asi 24. min.) povie Bruce Pardy jednu nepríjemnú pravdu: "V slobodnom svete ťa rania iní ľudia". Tak ako ľuďom môže ublížiť, keď prídu o prácu, pretože príde konkurencia, ktorá bude lepšia, alebo nastane recesia a firma skrachuje/odíde, tak ľudia môžu precitlivene reagovať na slová iných. Ak však začneme obmedzovať slobodu slova, obmedzí sa aj možnosť nachádzania pravdy (čo zrejme v kanadskom prostredí už je, pretože za nenávistnú reč môže byť považovaná aj pravdivá informácia).
V pasáži medzi 35 min. - 40 min. hovorí "Historicky sa presúvala moc od panovníka k zákonodarnému zboru potom k súdom, ale každý je korumpovateľný a lepšie je tú moc nechať občanom". A to je možno riešenie. Menej štátu bude znamenať menej privilegovaných a utlačovaných.
Aj slovenskí konzervatívci aj americkí/kanadskí ľavičiari očakávajú, že nové funkcie štátu urobia spoločnosť lepšou. Zatiaľ sa zdá, že ju robia polarizovanejšou, náchylnou k uprednostňovaniu skupinovej identity (kolektivizmus) pred individuálnymi ľudskými právami a slobodami. Menej štátu znamená, že ľudia budú musieť spolu viac vychádzať, že sa lepšie oddelí verejné od súkromného a že štát bude skutočne plniť to čo má - garantovať základné ľudské práva, tak ako to deklarujú všetky ústavy demokratických štátov.
Rozširovanie právomocí štátu sa totiž deje tak, že niekto dostane viac slobôd a iném sa uberú. A to nie je dobre.
Nikto nie je v demokracii systematicky utláčaný, na rozdiel od nedemokratických zriadení ako napríklad v Rusku. Len ľudia sú rôzni, majú rôzne schopnosti a vlastnosti a teda hoci aj sú si rovní pred zákonom, nedosiahnu rovnaké výsledky.
Keď nadradíme skupinovú identitu nad individuálnu, tak skôr či neskôr dôjde v mene práv určitých skupín k potláčaniu práv jednotlivca. Nezáleží, či ide o džender, rasu, vieru alebo národnosť. A demokracia prestane fungovať, keď v mene skupiny stratia práva jednotlivci. Bude to začarovaný kruh, keď nielen tí neúspešní (ktorí za svoj neúspech potrebujú obviniť nejakú skupinu ľudí), ale aj tí, ktorí sa vďaka demokracii vo svojich životoch úspešne realizujú, budú nakoniec proti takto pokrivenej demokracii.
Väčšina medziľudských vzťahov sa dá realizovať mimo štát - na dobrovoľnej báze, s toleranciou a akceptovaním toho, že iní so mnou nemusia súhlasiť a mňa to môže raniť. Štát toho veľa nevie vyriešiť, nechajme mu to, čo je nevyhnutné - poriadok, spravodlivosť a bezpečnosť - a na ostatné nájdime riešenia, ktoré nebudú vyžadovať nové zákony a ich výklad súdmi.
