Slovensko prichádzalo na šampionát v pozícii outsidera, v príprave sme nehrali príliš dobre, naši hráči odohrali v aktuálnej sezóne v NHL dokopy 30 zápasov. Najviac sa pochybovalo o našich brankároch, ale ako to hodnotia Valábik s Gáboríkom počas zápasov, brankári sú jediní, kde nie je problém. Dávajú našim hráčom šancu hrať do konca o víťazstvo. Prečo nemáme postup vo vlastných rukách?
Ramseyho systém
Myslím si, že nakoniec postúpime, pretože Švajčiarsko najbližšie štyri zápasy vyhrá v základnom hracom čase. Ale naša hra bola doteraz o dosť horšia ako v druhej polovici olympijského turnaja. Možno máme trošku slabších hráčov a naši lídri nie sú vo forme. Ale zdá sa, že naši ani nehrajú poriadne Ramseyho systém. Veľmi často sú na úplne zlých pozíciách (obaja obrancovia v rohu pri jednom súperovi a podobne).
Naše presilovky sú jedna veľká katastrofa, pretože tam je tá nesúhra medzi hráčmi očividná. Až na posledný zápas s Nórskom sme sa do posledných minút triasli o výsledok (alebo až na zápas proti Švajčiarsku s lepšími súpermi sme bojovali o predĺženie).
Takisto (ne)zakončovanie z čistých šancí je niečo neuveriteľné. Občas dáme gól z menej jasnej pozície, ale aj keď súperov brankár nevie kde je sever, ostáva pri nevyužitých tutovkách. Je to dané tým, že máme útočníkov do štvrtých útokov a tí štyria, ktorí sa takto nedajú označiť sa s formou nestretli.
Hlavným dôvodom výsledku v skupinovej fáze je teda to, že nehráme Ramseyho hokej. Dokážeme ho chvíľami hrať s každou formáciou, ale počas zápasu sa to rozpadáva. Hráči nie sú ochotní urobiť krátky šprint na forček a potom naspäť (Valábik to označuje, že robia oblúky pred útočiacim hráčom). Ďalšou našou slabinou sú fauly útočníkov. Okrem zápasu s Nórskom nám naši útočníci (hlavne "ťahúni") svojimi zbytočnými faulami často zavarili.
Porovnanie s 2019
Keď pred štyrmi rokmi na MS v Košiciach nastúpili naši v lepšej zostave (hlavne v obrane to boli hráči z NHL - Černák, Sekera, Feherváry, Marinčin a Jaroš - hral napríklad aj Tatár), tak z prvých troch zápasov (USA 4:1, FIN 2:4, CAN 5:6 so šiestym gólom v oslabení sekundu pred koncom) vyplývajú určité podobnosti aj rozdiely.
Buly sme proti USA vyhrávali my viac ako súper (na buly nastupoval Larkin a Eichel, za našich hlavne Krištof a M. Sukeľ). Mal sme kratšie striedania a faulovali sme menej (hoci tak ako dnes to boli "ťahúni" - Tatár dva krát, Černák 74 sekúnd pred koncom proti Kanade). Tendencia zvyšovania počtu trestných minút a znižovania úspešnosti na buly znamenala, že sme v troch výborných zápasoch získali len 3 body, čo nám pre zbabraný záver zápasu proti Nemecku nestačilo. Mimochodom Hudáček nám začal kaziť hru až od tretieho zápasu (Kanada), hoci najprv len prehratými vhadzovaniami (2:11).
Tohto roku sme teda nastupovali bez hviezd, ale podobne ako na olympiáde to mal vykompenzovať tímový duch. Neskutočné množstvo zbytočných faulov a nemohúcosť tých istých "tvorivých" útočníkov v presilovkách nám však hádžu polená pod nohy.
Hodnotenie hráčov
Marek Hrivík (celkovo 24 zápasov v NHL) hrá skôr slabší turnaj, pretože sa od neho po olympiáde očakáva viac. Dopredu je produktívny a vychádzajú mu vhadzovania, ale v rozhodujúcich chvíľach robí aj on zbytočné chyby. V zápase proti Kazachstánu urobil pozičnú chybu, keď po výmene pozícii s Nemcom v útočnom pásme a strate puku ustupoval pomaly a nedôsledne. Nestrážil pravú polovicu klziska, ktorou mu a Nemcovi unikol 38-ročný Starčenko a nikým netiesnený vyrovnal. Od toho momentu sme hrali zle a hoci mal v zápase 3 asistencie, ten gól nás zlomil. Hrivík bol pri 7 góloch, ktoré sme dali, ale až pri siedmych, ktoré sme dostali a má plus/mínus -1.
Peter Cehlárik (40 zápsov v NHL) sa s absenciou formy tiež pasuje, navyše dva zápasy nehral. Očakáva sa od neho viac, hoci produktívny je dosť a ani nebýva pri našich obdržaných góloch. Patrí k našim najlepším hráčom.
Richard Pánik (521 zápsasov v NHL) nás zachránil proti Slovinsku a celkovo nehrá až tak zle. Podobne ako Hrivík bol až pri siedmych góloch, ktoré sme dostali, ale v hodnotení +/- sa aj vďaka gólu do prázdnej bránky dostal na hodnotu +1.
Libor Hudáček potvrdzuje moje obavy, ktoré s ním mám veľmi dlho. Tak ako nám kazil MS v roku 2019 sebeckosťou a nezodpovednosťou, som od neho niečo podobné očakával aj na olympiáde. Tam ma však príjemne prekvapil, vedel sa rýchlo vrátiť a bol prínosom. Na týchto MS sa však vrátil k svojmu horšiemu ja. Má až 33 trestných minút (13 minút sme museli hrať kvôli nemu oslabení). Jeho idiotské fauly - naraziť súperovi hlavu do hrany mantinelu alebo krosčekovať súpera tri minúty pred koncom (iba vďaka chybe rozhodcov nehrali Slovinci presilovku, ktorú by si odvolaním brankára zlepšili na 6:4 a asi by vyrovnali) - by mali stačiť na to, aby v reprezentácii skončil. Šikovnosť dokáže preukázať iba pri rozstreloch, ktoré ale nevyhráme, lebo súper nám dá vždy aspoň dva góly. V presilovkách to najprv bolo dobré, ale potom už zo svojej hry asi začal byť veľmi nervózny. Bránenie je na úrovni roku 2019, len občas má záblesky olympijskej formy. Na vhadzovania šiel do zápasu s Nórskom len 19 krát a mal úspešnosť 31%, zápas s Nórskom patril k jeho lepším.
Pavol Regenda odohral svoju prvú sezónu v NHL (14 zápasov) a AHL (50 zápasov). Asi ho to vyčerpalo viac ako európske ligy, lebo nie je taký výbušný a niekedy má dosť pomalý štart na puk. Aj od neho sa očakávalo viac smerom dopredu. Na druhej strane je to hráč do tretieho a štvrtého útoku a tak sa zodpovedne vracia do obrany a je najlepší v hodnotení pozičného +/- (hoci hra bez brankárov to hodnotenie skresľuje). Bol pri všetkých 3 našich presilovkových góloch. Žiaľ nevyužil niekoľko veľkých šancí v blízkosti brankára, ktoré by vývoj dôležitých zápasov posunuli iným smerom.
Aj Miloš Kelemen odohral svoju prvú sezónu v NHL (14 zápasov) a AHL (59 zápasov). Pôsobí ako ľahšia a pomalšia verzia Pavla Regendu. Do zadu je asi zodpovednejši, dopredu dosť bezzubý.
Róbert Lantoši ako keby už mal vrchol kariéry za sebou a pritom má len 27 rokov. Pár krát som si ho všimol na ľade, ale pred zápasom s Nórskom som si myslel, že do týždňa si nebudem pamätať, že vôbec na majstrovstvách sveta hral. Určite by sa našiel hráč, ktorý by bol viac viditeľný (v dobrom slova zmysle). Lantoši má byť rýchly, ale jeho štart je veľmi pomalý, možno by sa presadil na 400 metrovom okruhu v rýchlokorčulovaní (nakoniec sa presadil proti pomalému nórskemu obrancovi a dal pekný gól, čo ho v zápase povzbudilo a snáď mu to pomôže aj vo štvrťfinále). Často ostával vysieť vpredu a nestíhal sa vracať (hoci, ak by bol na mieste Hrivíka v 2. minúte 2. tretiny proti Kazachstánu, možno by starého Starčenka nenechal ufrnknúť ako slimák korytnačku).
Najlepším útočníkom je defenzívna istota Matúš Sukeľ. Zdá sa, že v reprezentácii hrá lepšie ako v kluboch. Každé jedno striedanie bojuje, získal dosť veľa pukov a šancí pre spoluhráčov a vyriešil veľa defenzívnych úloh. Ubránil dve oslabenia 5 na 3 proti Kanade a jediný krát, čo bol na ľade, keď sme dostali gól bolo pri našom pokuse o presilovku 6 na 5 v hre bez brankára (proti Švajčiarom by sme asi nedali gól ani z presilovky 6 na 3). Bol pri 2 presilovkových góloch a 3 góloch v rovnovážnom stave, odohral najviac minút (kvôli oslabeniam), ale bodové štatistiky má zatiaľ slabé. Na rozdiel od Hrivíka, predčil súperov na vhadzovaní len v 4 zápasoch a to vždy tesne, dosť výrazne prehrával s prvými centrami Švajčiarska (Hischier) a Kanady (Lauhgton), ktorí sú asi slabší na vhadzovaniach ako Sean Couturier v roku 2019, ale hrajú v najlepšej lige sveta. Hrivík obyčajne čelil súperom z tretieho a štvrtého útoku (málokedy stavajú proti sebe tímy svoje najlepšie ofenzívne útoky) a tak dosiahol pekných 58% úspešnosti, kým Sukeľ skončil na necelých 46%. Vhadzovania teda neboli najsilnejšou stránkou Matúša Sukeľa.
V lepšom svetle sa ukazoval Viliam Čacho, ktorý však viackrát fauloval. Alex Tamáši hral dosť málo, nebol pri žiadnom góle, ktorý sme dali ale až pri štyroch, ktoré sme dostali. Zato Oliver Okuliar, ktorý odohral podobnú porciu času, dokázal vyprodukovať až 3 vylúčenia a hoci sa dostával do čistých šancí, nevedel ich premeniť. Andrej Kudrna hral len štyri zápasy, defenzívne dobre. Mário Lunter veľa bojoval pri mantineloch a forčekoval, ale góly z toho nepadli a v obrane bol zmätený. Nakoniec Martin Chromiak, ktorý bol spomedzi útočníkov najmladší, dostal podľa mňa menej príležitostí ako by si zaslúžil.
Spomedzi našich obrancov sa najviac očakávalo od Šimona Nemca a Samuela Kňažka, ktorí by mali budúci rok hrať NHL. Boris Valábik ich zhodnotil podľa mňa veľmi trefne, snažili sa tvoriť hru aj za cenu zvýšeného rizika a hlavne Šimon Nemec vzadu prepadával. V presilovkách bol však našim najlepším hráčom a v situačnom +/- predčil ostatných obrancov. Musí sa ale zlepšiť vzadu a zjednodušiť hru pri vlastnom brankárovi.
Pomalý Adam Jánošík sa väčšinou nestihol ani obzrieť, nieto ešte rozohrať a už bol bez puku natlačený na mantineli. Mislav Rosandič bol len o niečo rýchlejší vo svojich reakciách a taktiež sa často dostával pod tlak.
Vysoké očakávanie neboli od Františka Gajdoša, ktorý hral veľmi dobre, hoci mu chýba sila. Na rozdiel od Nemca, volil efektívne a jednoduché riešenia a mal prehľad aj pri rotáciách súpera v našom obrannom pásme. Patrik Koch by taktiež mohol rozdať viac čistých a trochu menej energických hitov ako proti tomu nešťastnému českému hráčovi, ale ten polkrok v súbojoch od zápasu so Švajčiarskom chýbal asi každému hráčovi, takže opticky jeho výkon išiel tiež dole.
Defenzívny obranca Michal Ivan robil pomerne málo chýb a nie je mu toho veľa čo vytknúť, Mário Grman dokonca jeden zápas pre zranenie nehral a proti Nórom nedohral, nerobil chyby, avšak podobne ako ostatní (s výnimkou rýchleho Nemca), bol pomalý.
Štatistika
Na záver prikladám tabuľku s rôznymi štatistickými údajmi našich hráčov za 7 zápasov základnej časti. Dáta som získal z PDF reportov pri zápasoch na iihf.com.
Vysvetlivky:
GS - počet zápasov, G - počet strelených gólov, A - počet asistencií, P - počet bodov, PIM - počet trestných minút, TOI - priemerný čas na ľade, SHF - priemerný počet striedaní na zápas, AVG - priemerná dĺžka striedania, FO+ - vyhrané vhadzovania, FO- - prehraté vhadzovania, FO% - úspešnosť na vhadzovaniach, G+ - účasť na ľade pri strelenom góle, G- - účasť na ľade pri obdržanom góle, +/- - klasické plus-mínus, nezapočíta sa účasť pri góle v presilovke, Sit +/- - situačné plus-mínus, účasť sa násobí pomerom medzi počtom súperových a vlastných hráčov okrem brankárov.
