Určite pojmu umelá inteligencia (AI) nerozumie samotná umelá inteligencia v akejkoľvek podobe sa s ňou stretávame. Nemá schopnosť rozumieť, tak ako to chápeme my.
Slovo inteligencia pochádza z latinského intellegere, čo je zložené z dvoch častí - spomedzi (inter) a vybrať si (legere) a znamenalo porozumieť. Ale keďže my sami nevieme ako dochádza k porozumeniu (vieme, že sa to nedeje pomocou lievika v škole), tak ťažko dokážeme napísať počítačový program simulujúci porozumenie/chápanie.
Umelá inteligencia (artificial intelligence, skrátene AI) súvisí s vývojom techniky, ako také sa používa od polovice 50-tych rokov, hoci aj Čapkovi Rossumovi univerzálni roboti mali nejakú "inteligenciu". Nedá sa však jednoducho popísať, obsahuje viac častí, tak ako ľudská inteligencia nie je len logickým myslením.
AI si "vedomosti" ukladá v podobe modelov (matematicko-informatických). Učenie spočíva v rozširovaní týchto modelov. Vždy je na začiatku programátor, ktorý napíše meta-model, naprogramuje, ako sa bude model dať meniť na základe vstupov, ako bude fungovať učenie a podobne.
Ja som sa najprv stretol s herným AI, čo je napríklad algoritmus pre počítačové hry, kde je počítač súperom hráča. Napríklad kartová hra black jack alebo srdcia, ktoré majú určitý algoritmus rozhodovania sa na základe vstupov (svojich a zahraných kariet).
Lepšie AI majú schopnosť sa učiť, teda ich algoritmy majú parametre, ktoré sú nejako iniciálne nastavené, ale program obsahuje možnosť zmeny týchto parametrov a vyhodnotenia výsledkov. Takže parametre, ktoré vedú k častejšej výhre AI budú používané a tie, ktoré vedú k častejším prehrám nebudú.
Posledných pár rokov sa podarilo vytvoriť algoritmy, ktoré vedia dobre spájať slová do viet. Tieto rozprávacie programy (ako ChatGPT) sú v niektorých prípadoch schopné urobiť zdanlivo lepší text ako ľudia. Jednak majú ďaleko viac vstupov (celý internet textov) ako ľudia a jednak ľudia hlúpnu (viď nominanti SNS).
Grafické algoritmy už desaťročia vedia identifikovať kontúry obrazcov, AI k tomu pridala schopnosť vytvárania kontúr (tvarov), tieňovania, perspektívy a podobne. Čiže v porovnaní so slonom Burtom z Madagaskaru, ktorý maľuje abstraktné umenie na nerozoznanie od skutočných umelcov je AI v kopírovaní umenia už lepšia.
Má schopnosť pracovať s dátami, ktoré našim mozgom chýbajú, má schopnosť vykonávať parametrizované výpočty a úpravou parametrov doiterovať k niečomu, čo je podobné ľudským výtvorom, či už ide o umenie alebo komunikáciu.
Je to však stále len dobre napísaný program, ktorý napísal ľudský mozog a ten nevie ako vzniká myšlienka a porozumenie, takže to nevie ani naprogramovať.
Geometrická úloha
Mám takú zaujímavú postupnosť. V dvojrozmernom variante je
a(n) = min(r; do kruhu s polomerom r sa dá umiestniť n štvorcov so stranou 1)
V trojrozmernom variante ide o guľu a kocky, teda:
b(n) = min(r; do gule s polomerom r sa dá umiestniť n kociek s hranou 1)
Prvé tri hodnoty sú celkom jednoduché - na ich nájdenie je potrebné iba použiť Pytagorovu vetu. Aj dôkaz, že daná hodnota je skutočne najmenšia možná je pre prvé dve hodnoty postupnosti jednoduchý.
a(1) = √2 / 2 ≈ 0,7071.
b(1) = √3 / 2 ≈ 0,866.
a(2) = √5 / 2 ≈ 1,118
b(2) = √6 / 2 ≈ 1,2247
Pri troch štvorcoch nie je optimálne ich umiestniť do radu, vtedy je polomer rovný √10 / 2 ≈ 1,5811. Je lepšie ich umiestniť do rovnoramenného trojuholníka. Z rovnosti vzdialeností najvzdialenejších vrcholov (napríklad vrcholy A a J) od stredu S sa dá vypočítať, že stred kružnice leží 3/16 pod bodom C, na úsečke BC.
a(3) = √425 / 16 ≈ 1,2885
b(3) = √489 / 16 ≈ 1,3821
Pri voľbe umiestnenia štvrtého štvorca nie je výhodné vychádzať z rozloženia pre 3 štvorce, pretože umiestnenie 4 štvorcov do väčšieho štvorca (2x2) znamená, že
a(4) = √2 ≈ 1,4142
Naopak pri trojrozmernej úlohe nie je výhodné umiestňovať všetky 4 kocky do roviny, ale ísť do tretieho rozmeru. Verzia ako pri 2D totiž dáva pekný výsledok (polomer presne 1,5) , ale nie najmenší možný. Umiestnenie kocky priamo nad stred kružnice, ktorá je riešením 2D úlohy (projekcie na Z=0) dáva lepší výsledok.
Stred gule bude teda vo výške 1-x.
Potom z Pytagorovej vety pre uhlopriečky od stredu po niektorý z horných vrcholov červeného štvorca a do niektorého z okrajových vrcholov na Z=0 vyplýva:
A po úprave:
Takže môj fundovaný odhad na hodnotu b(4) je
b(4) = √2269329 / 1024 ≈ 1,4711
Úloha má zaujímavé pokračovanie, ale často to nie sú príliš pekné zlomky. Sú to podiely odmocniny nejakého čísla a stále vyššej mocniny 2.
Čo na to umelá inteligencia?
Z nejakého dôvodu som musel použiť prehliadač Bing, ktorý ma hneď hrdo upozornil, že využíva umelú inteligenciu. Tak ma napadlo, čo povie umelá inteligencia na úlohu nájsť b(4).
Zadal som teda otázku "what is the smallest radius of a sphere with 4 identical cubes".
ChatGPT ukázal, že vie používať múdre slová na vytvorenie úplné hlúpych viet. Prvá veta bola:
To calculate the smallest radius of a sphere that can contain 4 identical cubes, we need to calculate the radius of a sphere that can contain one cube and then multiply it by 2.
Ako k tomu prišiel, netuším, pochopiť umelú inteligenciu si asi vyžaduje typ inteligencie, ktorým nie som obdarený. Ako som ukázal vyššie, počet kociek a veľkosť polomeru nie sú lineárne závislé. Asymptoticky to ide k funkcii x^1/3 (tretia odmocnina), pretože ak viem do gule s polomerom r umiestniť x kociek, tak do gule s polomerom 2r umiestnim 8x kociek. Ale pravdepodobne sa časom ukáže miesto na ďalšie kocky, takže b(8x) ≤ 2*b(x). Viac sa k tomu asi nedá povedať, nehľadal som b(64).
Potom AI uvádza nejaké zbytočné výpočty. V strednej časti jeho diela navrhuje určité usporiadanie kociek:
We don’t know the length of the side of the cube, but we can assume that the cubes are arranged in a tetrahedral shape, with three cubes forming a triangular base and the fourth cube resting on top of the base. In this configuration, the distance between the centers of two adjacent cubes in the base is equal to the length of the side of the cube.
To, čo som ja uviedol vyššie, že lepšie usporiadanie ako rovinné je do priestoru použil aj ChatGPT. Akurát sa mu kocky prekrývajú. Nedajú sa totiž umiestniť ani 3 do rovnostranného trojuholníka so stranou s, na čo som poukázal pri výpočte a(3).
Na konci dospeje k prekvapivému výsledku:
r = sqrt(2/3) * s ≈ 0.8165s.
Objem jeho gule je asi 2,28, pričom objem 4 kociek je 4. Čiže ani keby z kociek urobil soté, tak ich dnu nenarve.
Tu je kópia odpovede na moju otázku:
Je umelá inteligencia hlúpa?
Často vo svojich článkoch píšem o spoluobčanoch a iných ľuďoch, že sú hlúpi. Nie je to chápané ako urážka, ale ako konštatácia nedostatočnej inteligencie, ktorá nie je distribuovaná podľa Gaussa ale podľa Pareta (hoci IQ je upravené, tak aby sa podobalo Gaussovmu rozdeleniu).
Aj ChatGPT neukázal dostatok inteligencie, aby prišiel aspoň s riešením, ktoré bude spĺňať zadanie, hoci nebude to najlepšie. Avšak daná úloha nie je niečo, čo by mala zvládnuť polovica obyvateľov. Je to úloha pre menej ako 1 percento populácie.
Podstatné ale je, že ChatGPT (asi môžeme zovšeobecniť na umelú inteligenciu) vie vyprodukovať len to, čo má nejakým spôsobom naprogramované. Pretože nevieme naprogramovať myslenie, ani vnímanie reality, AI môže vyprodukovať úplne nepravdivé texty, ktoré sú ale z hľadiska jeho algoritmov správne. Pospája slová, ktoré sú k danej téme a dávajú gramatický význam, ale faktická pravdivosť výstupov ChatGPT je pochybná.
AI nevie, čo je pravda, nepracuje s faktami ale dátami a namiesto pravdy použije Goebbelsovu stokrát opakovanú lož. Navyše ani z pravdivých informácií nie je schopná odvodiť logické dôsledky. Preto je na nás, aby sme voči výstupom AI mali zdravú pochybnosť. Rozhodne neodporúčam sa na ňu spoliehať v odbornejších oblastiach.
