Celú situáciu okolo elektrických áut sledujem od roku 2008. K elektrickému pohonu som sa dostal celkom náhodou – surfovaním po internete. Chcel som nájsť informácie o autách na palivové články a dostal som sa na jednu českú stránku venovanú elektromobilom. S nadšením som stránku prezeral a pokúšal som sa prísť na to, prečo pred sto rokmi boli elektromobily bežné, a dnes (v roku 2008) o nich takmer nikto nevie. Asi najviac ma zaujal príbeh elektromobilu GM EV1.
Rozhodol som sa teda urobiť niečo viac. Začal som viesť debaty o elektromobiloch v škole a neskôr som sa aj rozhodol prihlásiť sa do súťaže Stredoškolskej odbornej činnosti 2009/2010 s teoretickou prácou o Elektromobiloch. Žiaľ som nepostúpil z krajského kola, pretože v tejto súťaži dosť zaváži vlastná práca. Mňa to však neodradilo a rozhodol som sa vrátiť úder.
Neúspech v SOČke som bral ako výzvu. Povedal som si, že na druhý rok prídem súťažiť s elektrickým vozidlom. Odvtedy som sa začal riadiť heslom „za žiadnu cenu neustupovať“. Rozhodol som sa, že sa nebudem len prizerať, ako sa vyvíja celosvetová situácia okolo elektrických vozidiel, ale že i ja prispejem k tomu, aby sa o elektromobiloch vedelo.
Privyrábal som si ako externý redaktor a väčšinu zarobených peňazí za rok som investoval do projektu. Keďže bývam v paneláku na 5. Poschodí, musel som si vybrať vozidlo, ktoré by bolo možné prestavať i v týchto podmienkach. Preto som koncom roka 2010 kúpil nepojazdnú Babettu 207 a tri mesiace ju prestavával na elektrický moped.
Prestavba bola úplne dokončená v marci roku 2011. Celková cena projektu bola niečo vyše 400€. Počas prestavby som mnohokrát myslel, že som v bezvýchodiskovej situácii, a že sa elektrická Babetta nikdy nepohne. Ale aj cez neúspešné momenty, kedy mi napríklad zhorelo elektrické vedenie pre svetlomety, či keď sa motor neroztočil, som neustúpil a snažil som sa dielo dokončiť. Nakoniec sa to vyplatilo, a ja som vyhral prvé miesto v celoštátnom kole SOČ 2010/2011 a tiež druhé miesto v medzinárodnej súťaži ENERSOL. Bol som dokonca vybraný do celoeurópskej súťaže U4energy, ktorá sa bude konať koncom roka 2011. Po skončení strednej školy sa chcem vývoju elektrických pohonov venovať naďalej na vysokej škole.
Som rád, že som projekt prestavby Babetty na elektropohon zviditeľnil aj v zahraničí, a že som rozširoval myšlienku elektromobilov. Teraz, keď mám 18 rokov a vodičský preukaz, chcel by som si vyskúšať elektrické auto. Nie len preto, lebo som v elektrickom aute nikdy nesedel. Nie len preto, že by som chcel vlastnú skúsenosť s riadením elektromobilu.
Elektromobil si chcem vyskúšať preto, aby som bol zasa o kúsok ďalej. Aby som sa opäť zapojil do vývoja dopravy budúcnosti a aby som vďaka skúške elektromobilu ponúkol informácie tým, ktorí o kúpe elektromobilu reálne uvažujú. Aby som okolie presvedčil o tom, že elektromobily sú na reálnu prevádzku pripravené. Aby som v starobe mohol bez výčitiek povedať, že som bol svedkom príchodu elektromobilov, ba že som sa k ich rozšíreniu pričinil. Aby som sa dožil dňa, kedy si elektromobil bude môcť každý nielen vyskúšať, ale aj kúpiť.
Poznámka: Ide o súťažný text.
