Necelých 50 km od hlavného mesta Španielska sa nachádza monumentálne kráľovské sídlo a kláštor v jednom - El Escorial. Dal ho postaviť španielsky kráľ Filip II. v druhej polovici 16. storočia po bitke pri St. Quentine (1557), kde Španieli s anglickou pomocou porazili francúzske vojská. Víťazná bitka sa odohrala 10. augusta, teda na sviatok sv. Vavrinca (špan. san Lorenzo) a Filip II. nechal z vďačnosti zasvätiť kláštor práve tomuto svätcovi. Mladý panovník chcel tiež dôstojné miesto posledného odpočinku pre svojho otca Karola V., no palác sa stal mauzóleom aj pre ostatných španielskych kráľov.
Do mestečka San Lorenzo de El Escorial, kde sa tento monument nachádza, sa dá dostať prímestskými vlakmi Cercanías z madridských staníc Atocha alebo Chamartín (obe sú aj zastávkami metra), následne môžete nasadnúť na mestskú alebo si dať 1,5-kilometrovú prechádzku (http://www.renfe.es/). Autobusová zastávka je bližšie, spoje idú zo stanice Moncloa (taktiež zastávka metra).
Celý komplex pôsobí navonok skromne a aj napriek svojím obrovským rozmerom (cca 210 x 160m) je nenásilne vsadený do okolitej krajiny.
Je to najmä vďaka šedej žule zo susedného pohoria Sierra de Guadarrama, ktorá sa použila pri jeho výstavbe.
Nachádza sa v nadmorskej výške 1028 m n.m., preto sa sem mohol z Madridu počas horúcich liet presťahovať celý kráľovský dvor a užívať si príjemnejšie teploty.
Hlavným architektom stavby bol Juan Bautista de Toledo, no po jeho predčasnej smrti prebral vedenie stavby pomocný kreslič Juan de Herrera.
Interiér, na rozdiel od exteriéru, pôsobí pompéznejšie, na jeho výzdobe sa podieľali umelci ako El Greco, Tizian, Velázquez či Zurbarán.
Gran escalera (Veľké schodisko) aj so stropnými freskami, ktoré sa nachádza pri hlavnej chodbe kláštora.
Súčasťou komplexu je tiež bazilika s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Na obrázku je hlavný oltár na takmer 28 metrov vysokej ozdobnej stene z červenej žuly a jaspisu. Po oboch stranách oltára sú rozmiestnené modliace sa sochy Filipa II a jeho otca Karla I. (cisár Svätej ríše rímskej ako Karol V.) s rodinami, čo dokazuje veľkú Filipovu zbožnosť.
Pohľad na baziliku z Nádvoria kráľov.
Ďalšou dôležitou časťou je knižnica, kde sa nachádza viac ako 40 000 výtlačkov a na freskách sú vyobrazené výjavy s motívmi siedmich slobodných umení - gramatiky, rétoriky, logiky, aritmetiky, geometrie, astronómie a hudby.
Po vyčerpávajúcej prehliadke si môžete niečo zahryznúť na neďalekom námestí Plaza de la Constitución, kaviarničky a reštaurácie však bývajú dosť plné.
Atraktivitu El Escorialu zvýšilo aj jeho zaradenie do zoznamu pamiatok Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1984.
Ak máte chuť a čas, môžete sa poprechádzať po okolitých horách, po značenom chodníku sa dostanete až k arborétu Luis Ceballos, kde bolo premiestnených okolo 300 druhov stromov zo všetkých častí Španielska.
Skrývajú sa tu tiež pozostatky starých budov, čo dáva miestu tajuplný nádych.
Pri prechádzke môžete natrafiť na turistov či cykloturistov
alebo na len tak postávajúceho býka.
Zo skál pohoria Sierra de Guadarrama
si určite vychutnáte pohľad z vtáčej perspektívy na celý El Escorial.
Ak zídete z cesty a prejdete cez drôtený plot,
vo svahoch vrchu Monte Abantos natrafíte na žulový kríž s nápisom: „El 10 de Febrero de 1893 fue hallado en este sitio el cadáver del desgraciado nino Pedrín Bravo y Bravo víctima de brutal salvajismo."
V zime v roku 1893 zmizol z domu chlapček menom Pedrín Bravo y Bravo. Keď to zistili jeho rodičia, začalo sa veľké pátranie, okrem rodiny a žandárov sa doň zapojili všetci miestni, no chlapčeka nenašli. Až neskôr objavili jeho mŕtve telo lovci prenasledujúci zver. Chlapčeka s najväčšou pravdepodobnosťou niekto uškrtil, no vinník aj motív zostáva doteraz neznámy a toto miesto sa zaradilo medzi lokality temného turizmu. Na mieste vraj počuli niektorí svedkovia nárek malého chlapca.
V blízkosti mestečka San Lorenzo de El Escorial sa nachádza ďalšia stavba nemalých rozmerov - Valle de los Caídos (Údolie padlých). Autobus priamo k monumentu chodí iba jedenkrát denne z námestia Plaza de la Gracia o 15:15 a vracia sa o 17:30, dajte si preto pozor, aby ste ho nezmeškali.
Údolie padlých, ktoré bolo postavené v rokoch 1940-1958, sa nachádza asi 10 km od El Escorialu v horách pohoria Sierra de Guadarrama.
Dal ho postaviť Francisco Franco na počesť obetiam Španielskej občianskej vojny (1936-1939), ktorá vypukla po tom, ako proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vystúpila armáda pod jeho vedením.
Podľa Franca malo byť Údolie padlých symbolom národného zmierenia, no stavba, ktorého náklady sa vyšplhali až na 250 miliónov eur, je kontroverzná, pretože na nej pracovali odsúdení počas Frankovej diktatúry, medzi nimi aj politickí väzni. A tak vyvoláva tento monument u mnohých ľudí opačný efekt a smutné spomienky.
V skale sa nachádza jedna z najväčších bazilík na svete - Basílica de la Santa Cruz del Valle de los Caídos (Bazilika sv. Kríža v Údolí padlých), je 262 m dlhá a dosahuje výšku až 41 m.
Hlavná loď podzemnej baziliky je široká až 18 metrov.
Pred vstupom do nej musíte prejsť okolo dvoch anjelov s mečmi od Carlosa Ferreiru, ktorí strážia vchod podobne ako cherubín rajskú bránu.
Mozaika na hlavnej kupole.
V bazilike je okrem generála Francisca Franca pochovaný tiež zakladateľ fašistickej strany Falanga José Antonio Prima de Riveri (obaja zobreli 20. novembra a v tento deň sa v Údolí padlých zvykli zhromažďovať zastáncovia Frankovej politiky a Riveriho nasledovníci, no od roku 2007 je to zakázané).
Na skale sa týči najvyšší pamätný kríž na svete (152,4 m), ktorý je viditeľný aj zo vzdialenosti väčšej ako 30 km. Po prehliadke baziliky som sa chcel vybrať nahor. Pani pri Francovom hrobe mi však povedala, že cesta ku krížu je zatvorená.
Na vrchol vedie tiež zubačka, no ani tá nefungovala.
Na skalách stála ceduľka s nápisom, ktorý naznačoval, že tadiaľto to asi nepôjde.
Ja som to však skúsil, nechodím tu predsa každý deň. Niektoré úseky boli však pomerne náročné, preto som mal čo robiť, aby som sa nešmykol na vlhkých skalách porastených machom.
Pri vrchole som nejaký plot prekročil, iný podliezol a už som priamo pod krížom. Po ceste som stretol zopár ľudí, no tí to neskúšali priamo po skalách, ale zrejme po nejakej ceste, ktorá ich obchádzala.
Kríž „podopierajú“ z každej strany 18-metrové sochy štyroch evanjelistov - sv. Lukáš s býkom
či sv. Matúš.
Na opačnej strane sa rozprestiera Benediktínske opátstvo.
Pomaly som začal schádzať dole,
pretože slnko začalo pomaly zapadať a ja som nechcel zmeškať jediný autobus.
