Takže v prvom rade by som chcel začať tým, že sa chcem podeliť o moje skúsenosti a zážitky s cestovaním, či už sa bude jednať o objednanie ubytovania, rezervovania si auta v danej krajine, pripadne skúsenosti s leteckými spoločnosťami.
Začal by som asi tým, že tento náš prvý výlet s mojou priateľkou bol viac o rečiach ako o tom, že sa fakt niekde vyberieme :D. Avšak jeden augustový deň sme len tak sedeli večer za noťasom a vybehol na nás článok alebo upozornenie, že na jednej nemenovanej stránke je výpredaj tzv. BLACK FRIDAY. Je to stránka určená na predaj lacných leteniek, ak by niekto nevedel, prípadne v akcii. Keďže obaja máme radi Škandináviu a preferujeme skôr severské krajiny, padol výber na Nórsko. Odlet bol z Katovíc (Poľsko) do Sandefjordu (Nórsko). Tak padlo rýchle rozhodnutie, že teda ideme na výlet. Jednalo sa o trojdňový pobyt, kde sme odlietali 21. septembra o 6:10 ráno a prilietali 19:10 večer (piatok – nedeľa). Hneď v ten večer sme si behom polhodiny zakúpili letenky, ktoré zahrňovali batožinu do 10kg s rozmermi 55x40x23. Postupom času sme si museli veľa vecí kúpiť, pretože Nórsko je predsa len krajina dažďa a zimy.
Leteli sme ukrajinsko – maďarskou spoločnosťou z Katovíc a letenky bolo treba potvrdiť 2 dni pred odletom (check-in) s čím sme mali problém, pretože sme sa to snažili rozlúštiť na domovskej stránke (v Poľštine J ). Nakoniec sme zistili, že tie spiatočné letenky síce boli za nejakých 35€ (na osobu), ale keďže sme nevedeli, ako si zabookujeme letenky bez doplatku za sedadlá vedľa seba, museli sme ešte pár zlotých doplatiť. Ďalej sme brali aj nášho drona, no neboli sme si istí, či sa nepoškodí v batožinovom priestore, preto sme sa rozhodli dokúpiť si aj možnosť prepravy menšej tašky v príručnej batožine.
Ohľadom toho drona sme si ešte museli pozisťovať, či s ním môžeme v Nórsku lietať. Po pátraní po týchto informáciách sme nakoniec zistili, že v Nórsku nie je žiadny problém, ak nenatáčate vojenské objekty a väznice, kdežto u nás sme asi 100 rokov za opicami, pretože musíte mať povolenie, absolvované skúšky, musíte vopred nahlásiť, kde idete natáčať, po natočení to musíte poslať na kontrolu, či ste nenatočili niečo zakázané (vojenské objekty) a až potom vám to pošlú späť. Lietať môžete len do vzdialenosti, aby ste mali očný kontakt a minimálne 1500m od husto zaľudnených oblastí. Takže asi toľko o našich zákonoch a aby som nezabudol, nočné lietanie je zakázané bez výnimky. J
Teraz sa vráťme opäť k nášmu baleniu sa a príprave. Keďže náš výlet bol plánovaný na 3 dni, tak sme si museli nájsť aj ubytovanie, ktoré sme hľadali cez klasický “ALL IN ONE“ vyhľadávač, kde máte pokope všetky ponuky zo sveta a stačí si vybrať najlacnejšiu, prípadne čo vám najviac vyhovuje. Nakoniec sme našli ubytovanie v jednej z chatiek s názvom CHARMING FARM, kde boli asi 4 chatky a každá pre určitý počet ľudí. Chatka bola vybavená pre varenie, pranie, spálňa s obývačkou, sprchový kút, wc, podlahové kúrenie. Stálo nás to okolo 170€.
V ďalšom rade išlo o to, že 3 dni sú celkom málo, a preto sme toho chceli vidieť čo najviac. Tak sme sa rozhodli, že si prenajmeme auto a pôjdeme sa poobzerať aj na trochu vzdialenejšie miesta. Na nemenovanej stránke pre ubytovanie sme našli podobnú na prenájom áut po celom svete a aktuálne ponuky v našom okolí, kde sa budeme nachádzať. Odporúčam ale neriešiť prenájom a ubytovanie cez tieto celosvetové vyhľadávače a je určite výhodnejšie ísť na oficiálnu stránku daného ubytovávajúceho alebo prenajímateľa automobilu, pretože ich ponuky vás vyjdú lacnejšie. Poskytovatelia týchto vecí cez iné stránky si za sprostredkovanie prihadzujú. Pri objednaní auta sme totižto na ich oficiálnej stránke za základné poistenie platili 8 € na deň a cez tretiu stranu to bolo 25 € na deň. To isté sme mali spraviť aj pri ubytovaní, ale na to sme prišli neskoro a pravdepodobne by tam bol tiež trošku rozdiel. Mimochodom treba si dať načas a rezervovať tieto veci v predstihu, lebo nás auto vyšlo okolo 180 € na 3 dni a keby sme ho rezervovali aspoň 2 týždne dopredu, ušetrili by sme asi 50 €. Aby som nezabudol na najdôležitejšiu vec - dobre si pozrite, či daná požičovňa berie debetné karty, pretože v opačnom prípade si budete musieť vybaviť v banke embosovanú kreditnú kartu.
V poslednom rade sme si zariadili v Poľsku parkovanie na 3 dni v jednom z asi 100 :D parkovacích domoch alebo plochách. Zase sme to robili, samozrejme, na poslednú chvíľu, tak sme trafili posledné voľné v daný čas :D. Vyšlo nás to na 50 zlotých, čo je asi 12€.
Nadišiel deň D, štvrtok, a my sme sa začali pripravovať a baliť. Zo Slovenska sme vyrážali okolo pol 12 večer, to bol ešte štvrtok a cesta do Katovíc nám trvala 3 hodiny a 40 minút. Parkovisko sme mali objednané od 4. hodiny ráno, do nedele 8. hodiny večer. Parkovisko bolo za jedným rodinným domom pri letisku. Z domu vyšla jedna pani a podľa rezervácie si nás skontrolovala. Všetko bolo v poriadku, ukázala nám miesto a zaparkovali sme. Opýtala sa ma ešte, či mám v poriadku batériu (asi ju chcela ukradnúť :D). Povedal som, že áno a odviezla nás na letisko, čo bolo asi 5 min. cesty. Musela to tam dobre poznať, keďže nám povedala aj kde máme ísť, na aký terminál a aj do akého priletíme. Dala nám papierik s telefónnym číslom, na ktoré jej máme zavolať, keď sa vrátime. Vysadila nás a my sme sa pobrali do letiskovej haly. Na svetelnej tabuli letov sme si pozreli naše lietadlo, či nemá náhodou meškanie, a keď sme nič nenašli, zaradili sme sa do dlhého radu ku kontrole lístkov. Tu všetko prebehlo v poriadku a postúpili sme ku bezpečnostnej kontrole. Začali sme ukladať bundy do jednej bedničky, batožinu do druhej a elektronika do tretej spolu s osobnými vecami. Samozrejme nebol by som to ja, keby sa mi niečo zaujímavé nestalo. Na kľúčoch od bytu som mal ako prívesok od môjho oca náboj! Áno, čítate dobre, náboj 9 mm, ani sám neviem, či bol vôbec funkčný, ale každopádne pani od bezpečnosti sa na mňa pozrela, že čo to je ? Odpovedal som, že len prívesok a zahodila ho do nejakého koša (asi koša na podobné zbrane a výbušniny :D). Tak či tak, viac som ho nevidel a to si ešte nevšimli malý rezač kartónu, tiež vo forme prívesku na kľúčoch od auta :D. Dostali sme sa do lietadla a začali našu cestu. Po dlhej noci šoférovania som bol dosť unavený a v lietadle som si trochu zdriemol. Sedel som pri okne a čakal kedy uvidím Nórsko.
Počasie nás moc neprekvapilo a prišli sme do zamračeného a upršaného rána. Letisko v Sandefjorde bolo maličké a prechodom po dlhšej chodbe sme sa dostali do vstupnej haly a von. Žiadne terminály od A – X vás tu čakať nebudú. Hneď vedľa letiska, možno 2 min cesty pešo sa nahádzala aj naša požičovňa áut. Vošli sme teda dnu a tešili sa na náš malý Peugeot 107 (manuál) alebo podobné malé auto, ak by prvé spomínané už nebolo v ponuke. Pristúpil som teda k okienku, predstavil som sa, že tu máme rezerváciu auta. Nórsky pán mi po anglicky odpovedal, že áno, ale našu objednávku musíme zmeniť. Odpovedal som, že nie nemusíme :D. On povedal, že áno, pretože žiadne malé auto už nebolo voľné. Tak mi vysvetlil, že nám môže dať Ford Focus Combi 2018 (automat) alebo nejaký hybrid. Pozrel som sa na priateľku so strachom v očiach, lebo ja som sedel za automatom asi 1x v živote v aute s mojím ocom. Pán mi povedal, že mi to pôjde von ukázať, ako sa to riadi :D. Isto videl na mne, že mám strach a asi aj preto sa ma opýtal, či nechcem plné poistenie :D. Po jeho inštrukciách a vysvetlení jednotlivých písmen na riadiacej páke ako P, D a R, som sa ho opýtal čo je posledné S. Odpovedal mi, že šport (Sport – športová jazda), ale to mi pre istotu neodporúča :D. Po pomalom púšťaní brzdy sme sa začali pohýnať a nastavili sme si navigáciu na miesto, kde bolo naše ubytovanie. Na auto som si rýchlo zvykol a nakoniec to bolo super, ale zodpovednosť, že to auto nie je vaše a rešpekt z inej krajiny, bol so mnou po celý čas. Priateľka z toho mala veľkú srandu a bála sa, či mi ten pán vôbec to auto dá, keď povedal, že má len automat a ja som zbledol. Ona sa len vezie a nerieši žiadnu zodpovednosť a smeje sa mi dodnes :D.
Keď sme konečne dorazili k našej chatke, bolo niečo okolo 11. hodiny doobeda a boli sme veľmi prekvapení, lebo sme si našli kľúče od chatky v dverách s odkazom hesla na wifi :D. Po ubytovaní a rýchlom vybalení sa sme hľadali, ako sa kúri, pretože tam bola zima a nikde sme si nevšimli ohrievače alebo radiátor. Po dlhšej dobe som sa dopátral k vodomeru, teplej a studenej vode, bojleru a rôznych iných vecí, o ktorých som netušil, čo sú. Nakoniec som volal vlastníkovi chatiek a opýtal sa ho, či by nám vedel poradiť. Pán bol veľmi milý a navigoval ma presne tam, kde som bol aj vtedy, teda k práčke a na spodnej časti bol otočný zapínač na pridávanie teploty, ktoré bolo vypnuté. Vôbec som sa nečudoval, že tam neboli žiadne ohrievače, lebo sme mali podlahové kúrenie, čo bolo super. Okamžite som to zapol naplno. Ľahli sme si do postele a zaspali po celonočnom šoférovaní a cestovaní som sa prebral okolo 4. hodiny poobede a vybrali sme sa do obchodu.
Keď sme vyšli von, fúkal mega silný vietor a padal ostrý dážď ako ihličky. Mysleli sme si, že je to tu bežné, a tak sme pokračovali proti vetru a dažďu. Vietor bol taký silný, že sa občas nedalo proti nemu ani ísť a stáli sme na mieste :D. So zapnutým GPskom a google mapami sme dorazili k obchodu, nakúpili veci na 3 dni a vrátili sme sa popri ešte silnejšom daždi a vetre. Na chatke sme si spravili jesť a čekovali trochu správy na mobiloch, na facebooku, počasie na 2 dni atď.
Zaujímavé bolo zistenie, že toto počasie vôbec nebolo bežné a že v Nórsku platila výstraha na silný vietor (160km/h) a zákaz vychádzania kvôli prípadnému zasiahnutiu nejakými troskami či úlomkami. Takže, aby som to zhrnul, bol tam skrátka orkán KNUD, ktorý predstavoval nebezpečenstvo pre ľudí, ale nám to nevadilo a spokojne sme boli v obchode :D.
Pršalo a fúkalo ešte do skorého rána v sobotu, ale postupom času sa začalo vyjasňovať a pred nami bol krásny jasný deň bez oblakov. Naraňajkovali sme sa a vybrali do Tønsbergu. Ešte predtým, sme ale natrafili na nete na informáciu, že toto mesto je najstaršie nórske mesto Vikingov, o čom sme nemali ani najmenšie tušenie, pretože Vikingov mám strašne rád (seriál) aj ich históriu a tiež obdivujem všetky tieto severské štáty. V meste sme zaparkovali v prístave a išli sme sa prejsť. Prostredie bolo super, autá tam chodia maximálne 70 km/h, všetci vodiči sú ohľaduplní, každý vám na prechode zastane a nikto sa nikde neponáhľa. Poprechádzali sme sa po už spomínanom prístave a nad prístavom sme zazreli kopec, ktorý sa týčil ponad mesto a na kopci bola veža s názvom CASTLE ROCK. Je to najstarší pozostatok veže v pevnosti ranného mesta, ktoré bolo na kopci. Okolo mesta boli palisády, čo vlastne bola pevnosť a dole popri vode boli začiatky domčekov, čo sa postupne osídlilo a vzniklo veľké mesto.
Vybrali sme sa teda na tú vežu, zase pomocou google mapy, pretože sme nevedeli, z ktorej strany sa tam ide. Samozrejme to bolo z tej opačnej, kde sme vyšli po kamenných schodoch až na kopec, odkiaľ bol krásny výhľad na celé mesto. Vstup do veže bol platený a dalo sa dostať až na vrchol, odkiaľ sme toho videli ešte viac. Pani dole pri vstupe do veže nám povedala, že tie lístky platia spolu aj do múzea Slottsfjellsmuseet, ktoré sa nachádzalo pod kopcom, ako sme prišli cestičkou cez lesík. Nebudem to moc rozpisovať, radšej vám priložím fotky.
Po tejto super návšteve múzea, ktoré bolo inak fantastické, s nádychom vikingsko - veľrybej atmosféry, sme sa vrátili k autu a začuli sme v diaľke nejakú hudbu. Prišli sme tam a uvideli dav ľudí, ako spieva nórske pesničky a rozprávajú niečo. Pravdepodobne to bola nejaká oslava na počesť starostu mesta Tønsberg. Bolo super počuť spev, a tak sme si sadli na neďalekú lavičku a v takej peknej atmosfére sme sa najedli na cestu, ktorú sme mali pred sebou.
Autom sme sa vybrali na koniec sveta. Mysleli ste si, že neexistuje? V Nórsku existuje miesto, ktoré sa volá Verdens Ende, teda v preklade koniec sveta. Bolo to úplne dole po ceste od Tønsbergu. Je to niečo ako vyhliadka pri Severnom mori, kde boli po kope malé kamenné ostrovčeky, ale fjordy to neboli. S kombináciou so silným veterným počasím sa tam bili vlny hlava - nehlava. Bol to krásny pohľad. Po dlhom mostíku sme išli smerom dopredu, proti vetru a užívali si slanú vodu, ktorá na nás padala pri náraze vĺn do kamenných stien popri mostíku.
Takí vyfúkaní a uzimení sme sa vrátili do auta a pustili naplno kúrenie. Cesta naspäť úžasnou nórskou krajinkou, kde boli domčeky roztrúsené po samote a občas bola aj nejaká tá dedinka, bola super. Maximálne sme išli 70 km/h, nikto nikoho nepredbiehal, všetci vodiči automaticky púšťajú ľudí cez prechod a my sme neverili, že sa dá fungovať aj takto. Príroda bola neporušená, nik sa nikde neponáhľa, ľudia tu nemajú žiadne starosti. Keď sme večer prišli na chatku, boli sme sa ešte prejsť a zaľahli sme.
Ráno som neveril, že už dnes budeme odlietať domov, ubehlo to strašne rýchlo. Pobalili sme si kufre s tým, že už sa nevrátime do chatky a naložili sme ich do auta. Čakalo nás už len mesto Sandefjord, ktoré sme chceli pobehať a o 5. hodine sme odlietali. Takže sme vyrazili a cestou sme natrafili na malý prístavček s loďkami, čajkami a opäť krásnym počasím. Domčeky postavené v kopcoch, väčšinou presklené, sa týčili nad prístavom. Polietali sme trochu s dronom a pofotili prírodu.
Nakoniec sme dorazili do mesta, zaparkovali a išli sa prejsť. Boli sme veľmi prekvapení, pretože sa tu pravdepodobne v nedeľu nerobí. Všetko bolo zatvorené a až okolo 1. hodiny poobede sa otvorili nejaké dve kaviarne na námestí, kde sme si dali čaj. Vo veľkej Sandefjordskej zátoke v tvare poloblúka sme nakoniec uvideli aj známy trajekt COLOR LINE, ktorý chodí smer Nórsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko.
Po obhliadke sa nám nechcelo vôbec vrátiť k autu, ale museli sme. Išli sme teda dotankovať auto, aby sa vrátilo s plnou nádržou, čo nás vyšlo na 15€. Zdalo sa mi to veľmi málo, ale nesťažoval som sa :D. Po príchode na letisko sme išli vrátiť najskôr auto, ale keďže sa nepracuje, tak nikto nebol na pobočke. Uvidel som jedného mladého Nóra na parkovisku, ktorý kontroloval autá, ktoré ľudia vrátili. Opýtal som sa ho, čo teraz, keď tu nik nie je. Odpovedal mi, že stačí zaparkovať auto, zobrať si svoje veci a kľúče hodiť do takého koša v stene budovy. Tak sme to spravili a odišli sme s nostalgiou na letisko. Po prílete do Katovíc sme zavolali tej pani, čo nás doviezla na letisko a u ktorej sme mali auto. Prišla a doviezla nás k nášmu autu. Nasadli sme a smutní sme cestovali domov. O rok sa tam ale vrátime a pravdepodobne pôjdeme do Bergenu k najkrajším fjordom :).
Zhrnutie
Poďme si to teda spočítať.
Letenky + miesta + malá taška = 80€
Auto + benzín = 195€
Ubytovanie = 170€
Jedlo = 20€
Parkovanie v mestách = 10€
3 dňové parkovanie v Poľsku = 12€
Vstupné na vežu = 10€
Celkom = cca 500€
Musím ale podotknúť, že keby som auto rezervoval skôr, bola základná cena za auto 120€ a keby sme neváhali s letenkami, tak cena bola 22€ ale len letenky, bez miest a taškou, takže by ste minuli do 400€!!!
Nabudúce už váhať nebudeme.
