Ako sa zošrotovať na meniny (bez alkoholu)...

V jeden večer, bolo to tuším ešte začiatkom marca som dostal veľmi zaujímavú ponuku na túru i keď ja túry vôbec nemusím lebo je to pre mňa veľmi pomalé čo sa týka pohybu (mam jednoducho rad rýchlosť nemyslím tým sa preháňať na diaľnici ale aspoň min. ten môj bike...)a keďže som už pár tur absolvoval dokonca som sa aj brodil v snehu po kolena cely deň tak som si povedal že to musím vyskúšať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Takže som spravil menšiu osvetu v triede a v skole...Najväčší záujem sa javil v nasej triede(žeby tam bolo najviac bláznov? neviem...)ale keď prišlo iste k istému tak podstatná časť zdupkala a ostal som len ja a dvaja moji spolužiaci a samozrejme náš šéf ....

V piatok bol v celku obyčajný deň ,teda doobeda, lebo som bol v skole a normálne sa učil....ale po vyučovaní som sa so spolužiakmi zbalil a už nás čakalo auto ktoré nás odviezlo na miesto štartu- MOHYLU M.R.ŠTEFANIKA tam sme spravil úvodné foto a vyštartovali sme s úsmevom a žartami lebo nik nevedel čo nás čaká...Pokračovali sme cez Brezovu pod Bradlom- Dobrú Vodu kde pôsobil azda najväčší rodák z mojej dediny Ján Hollý, ďalšia cesta viedla cez Bukovú kde sme mali večeru ale nie veľmi sýtu lebo s plným bruchom sa zle ide...Po Havraniu skalu to bola celkom pohodička i keď už som nielen ja cítil že ideme nad limit na ktorý sú naše nohy zvyknuté. Keď však začal výstup na Záruby počas hlbokej noci a keďže nesvietil mesiac tak na cestu nám svietili len naše čelovky, ale bolo to niečo neskutočné byt uprostred noci v lese....po výstupe na Záruby(767 m.n.m) bolo niečo málo po pol noci....poctivo sme sa zapísali do knihy a vyčerpaný sme si trocha oddýchli , spať sa nedalo, fúkal silný vietor. Po krátkom oddychu sme pokračovali v túre cez Brezinky- Červenú Horu- Mon Repos- Amonovu lúku- Uhliská- Vápennú- Sološnickú dolinu na tomto mieste sme sa rozhodli pre dobro a zdravie nášho vychovávateľa z intráku že to ukončíme lebo ho trápilo staré zranenie ktoré sa obnovilo a vďaka čomu mal fakt originálnu chôdzu(ktorá nám bola námetom na prezývku:o)...)ale on veľký bojovník nás presviedčal že pôjde tak sme sa po 20 minútach vzájomného presviedčania jednej a druhej strany prečo pokračovať a prečo nepokračovať rozhodli pokračovať....problémy s chôdzou som mal aj ja lebo som mal obyčajné botasky a keď už som kráčal druhy deň tak som cítil intenzívne každý môj krok keďže otlaky sú veľmi citlivé....ale hlavne je, že sme pokračovali ďalej cez Skalku- Panské Uhliská -Hubalovú ale tu už zdravotne problémy nedovoľovali isť ďalej ani mne ani nášmu vychovávateľovi(i keď on si stál za tým, že on by to určite prešiel, a to aj ja ,ale za aký čas??) tak sme to ukončili aj napriek tomu, že dvaja spolužiaci, ktorí boli na túry zvyknutý to chceli dotiahnuť až do konca a ako sami tvrdili najkritickejšia bola noc a keďže tú prežili tak chceli isť ďalej ale keď videli že končíme tak išli s nami bez toho aby dávali nejako najavo že sme im prekazili túru...dvaja sme išli ako mŕtvolky a ti dvaja išli rezkým krokom, pohľad to musel byt zaujímavý....do Piesku sme sa dostali o 17.40 sadli na lavičku, vyhrievali na slniečku a čakali na auto ktoré nás malo odviezť....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po príchode na intrák som si pozrel poriadne moje nohy a videl som: napuchnuté kolená, napuchnuté prsty, otlaky....po sprche som si vytiahol kliešťa(ktorý sa mi zahryzol do pre neho šťavnatého ramena) a hupol som do postele, bolo 20.15 a spal som v podstate do 9.00....za tu jednu noc som sa dal dokopy a už mi nič nebolo, teda nohy som mal stuhnuté ale keď som to rozhýbal a rozchodil tak už nebol problém...

Počas túry som mal stavy a hovoril som si že už nikdy v živote ale keď už som mimo utrpenia a pozerám sa na to s odstupom tak sa musím priznať že sa tam chcem vrátiť....počas víkendu som mal meniny a môžem povedať, že to boli tie najakčnejšie meniny aké som kedy zažil...

SkryťVypnúť reklamu

A ešte poznámka: možno sa niekomu bude zdať , že ta trasa mu je povedomá tak sa priznávam lebo išlo o T100(trnavskú stovku)len obrátene(ale išli sme po )...len sme to nedokončili a preto sa chcem vrátiť (ale kedy neviem)len už budem vedieť o čo ide, lebo tento raz sme to všetci podcenili.....

Počas dní keď sme preberali našu túru sme sa zhodli, že keď pôjdeme nabudúce začneme čo najskôr ráno, lebo tá noc je pre organizmus strašne zaťažujúca , a po nej by sa malo končiť a my sme boli ešte len v polovici.......A takmer som zabudol- nedá mi nespomenúť niektorých machríkov z môjho okolia, ktorí si neodpustili svoje pripomienky, že sme to nezvládli a že oni by to určíte zvládli.......tak neviem prečo nešli keď sa to verejne vyhlásilo ,žeby preto, lebo sa balí prehry??!!alebo to bolo pod ich úroveň??!!Lebo nikto nemal poriadny dôvoď prečo nemohol isť......síce ja som to nezvládol ako som chcel ale nepovažujem to za prehru ale skôr naopak....som rad, že som sa zúčastnil bol to neopakovateľný zážitok....a dúfam, že si dám repete!:o)

Marek Sekáč

Marek Sekáč

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

zatiaľštudent... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéRekreáciaNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu