V spleti sporných návrhov, sporov a protestov týkajúcich sa novely zákona o vysokých školách sa na Slovensku zdá, že právo len rozdeľuje, berie vysokým školám autonómiu, študentom nádej na kvalitnú výučbu, zamestnancom vysokých škôl chuť pracovať a spoliehať sa na riadenie školstva a všetkým a všetkému perspektívu. Iste chýb sa robí veľa a nemuselo by sa. Myslím si však, že zriedkavý ako šafrán, ale o to cennejší, je každý pokus o niečo pozitívne a prinášajúce práve tú spochybnenú perspektívu v slovenskom vysokoškolskom živote. To si čoraz viac uvedomujem ako vysokoškolský profesor, človek, ktorý sa pohybuje v prostredí vysokých škôl tri desaťročia a tiež ako člen predsedníctva kresťansko-demokratického hnutia zodpovedný za oblasť vysokého školstva.
Jedným z takých pozitívnych pokusov, ktoré odporúčame podporiť, je v týchto dňoch predkladaný nenápadný návrh na ratifikáciu Globálneho dohovoru UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania“, schváleného medzinárodne na 40. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v novembri 2019. Návrh by mal svoju legislatívnu cestu na Slovensku budúci týždeň v Legislatívnej rade vlády, potom vo vláde, Národnej rade SR a napokon v prezidentskom paláci a ukončí sa uložením slovenskej ratifikačnej listiny u generálnej tajomníčky UNESCO.
Cieľmi dohovoru sú podporiť na celom svete mobilitu študentov a absolventov, ustanoviť spravodlivé kritériá pre uznávanie kvalifikácií a zlepšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania, vrátane kvality mobility medzi regiónmi sveta. Dohovor predstavuje prvý rámec uznávania na globálnej úrovni. Definuje základné zásady uznávania vysokoškolskej kvalifikácie pre zamestnávanie alebo kvalifikácie, ktorá umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu v inom štáte. Upravuje aj netradičné formy vzdelávania, možnosť spoločných cezhraničných študijných programov, uznávanie kvalifikácií vysídlených osôb a utečencov, ktorí z dôvodov súvisiacich s vysídlením nemôžu zdokladovať svoje predchádzajúce vzdelanie.
UNESCO je v OSN zodpovedná za problematiku vysokoškolského vzdelávania a bola iniciátorom už šiestich regionálnych dohovorov o uznávaní vysokoškolského vzdelávania. Zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu a následné uznanie vysokoškolských diplomov v celosvetovej právnej sieti je integrovanou súčasťou Agendy SDG4 (Sustainable Development Goal 4 v rámci agedy Education 2030) a jej implementačných cieľov, z ktorých hlavný sa týka inkluzívneho a prístupného kvalitného vzdelávania a podpory celoživotného vzdelávania ako príležitosti pre všetkých. Ak riešime zákon o vysokých školách, je nevyhnutné opierať sa o princípy, terminológiu a pravidlá tohto dohovoru, aby sme držali krok so špičkou vysokoškolského sveta. Ak často diskutujeme o zabezpečovaní kvality na vysokých školách, práve dohovor by mohol byť vhodným nástrojom na vnímanie tejto otázky, pretože cieľom dohovoru je podporovať kultúru zabezpečovania kvality vo vysokoškolských inštitúciách a systémoch a rozvíjať kapacity potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti, konzistentnosti a komplementárnosti v zabezpečovaní kvality, v kvalifikačných rámcoch a v uznávaní kvalifikácií na podporu medzinárodnej mobility. Dohovor vníma zabezpečovanie kvality na vysokých školách veľmi trefne ako priebežný proces posudzovania kvality systému vysokoškolského vzdelávania, inštitúcie alebo študijného programu realizovaný príslušným orgánom alebo orgánmi, ktorého cieľom je uistiť zapojených aktérov, že sa priebežne udržiavajú a zlepšujú primerané štandardy vzdelávania.
Jednoducho, je potrebné vystúpiť z úzkeho kruhu opakujúcich sa debát na Slovensku a všimnúť si takéto svetové inšpirácie a viac s nimi pracovať a možno byť aj ich spolutvorcom, v práve i politike, dnes a stále...
