Doktor -- ľudomil a humanista

Ako rýchlo plynie mladosť....

Písmo: A- | A+

 Bolo to len nedávno čo som bol na pravidelnej lekárskej kontrole na ktorú chodím každé 3 až 4 mesiace. Deň to nemal byť nejak zvláštny a už vôbec ničím výnimočný. Veď som tú prehliadku absolvoval už toľko krát a vždy úplne rovnako. No to platilo až doposiaľ. Prekvapil ma nový prístup a priam až nepochopiteľná starostlivosť o zdravie a mentálnu silu človeka zo strany doktorov.

 Bolo to totiž tak , ráno som prišiel trochu skôr ako obyčajne do čakárne kde vždy dostanem papiere na krv a na CT- čko, teda žiadanky myslím. A keďže CT bolo objednané už 4 mesiace predtým nemal som pochybnosť o tom že všetko pôjde hladko a ja i šofér sanitky budeme doma skôr než nám vypadajú vlasy a zostarneme tým najukrutnejším spôsobom niekde medzi vestibulom a čakárňou. Tu som sa však dozvedel že moja doktorka už nedoktoruje a tým pádom nemá ani kto vypísať žiadanku ktorá mala byť vypísaná už pred 4 mesiacmi. A vtedy sa to stalo , žreb padol na jedného doktora, veľkého humanistu a zoceľovateľa slovenského pacienta. Ten sa rozhodol že mi okrem bežnej kontroly a vyšetrenia dá i niečo navyše , niečo tak potrebné v dnešnej dobe. A to že ma priučí trpezlivosti.

 Usadili ma teda v čakárni s tým že doktori majú poradu a hneď potom vizitu a potom sa budú musieť pochopiteľne ešte pár hodín prechádzať a hľadať svoju ordináciu. A tak prešla , prvá, druhá, tretia, štvrtá a nakoniec pol piatej hodiny som si odsedel v krásnom a malebnom prostredí našej čakárne medzi ďalšími holohlavými ľuďmi ktorí boli takisto tak vrelo a vrúcne školení v trpezlivosti. Musím uznať že obdivujem tých doktorov ako môžu znášať vôbec našu dotieravú a dobiedzavú prítomnosť a vôbec celkovo tú našu nesmiernu drzosť prísť a nechať sa vyšetriť a skontrolovať či nebodaj vrchol drzosti, očakávať od nich aj nejakú tu liečbu. A tak ten starý doktor altruista bol tak humánny že ma nielen prijal ale že mi aj v rekordne krátkom čase vypísal žiadanku na vyšetrenie. Musím sa vám priznať že ho nesmierne obdivujem a vážim si ho pretože za jeden úbohý doktorský plat ma stihol celkom dobrovoľne a bez nároku na odmenu zoceliť a vyškoliť v trpezlivosti. Som mu za to veľmi vďačný, veď doktor najlepšie vie čo je dobré pre jeho pacienta. Osobne si stojím za tým že keby sa naozaj hlasovalo o platoch lekárov tak by som určite hlasoval za niekoľkonásobné zvýšenie ich platov pretože oni nielen že robia svoju prácu ale aj vyvíjajú nesmierne úsilie v zdokonaľovaní slovenského pacienta.

 Veď keď ma ten rodený humanista pozval po 4 a pol hodine do svojej pracovne musel som v nemom úžase a so slzami v očiach uznať celú vznešenosť a dôstojnosť jeho osoby, najmä keď mi zdôraznil akú len láskavosť mi robí. A ja si to uvedomujem a nesmierne cením, veď nik tak nemiluje pacienta ako doktor s plnými vačkami vďaky a úcty. Len veľká škoda a moja veľká vina je že ma rodičia nenaučili ako sa plnia obálky tou vďakou a ako sa dostávajú do toho správneho vačku. Ja viem že doktori to nepotrebujú a nezáleží im na tom , no je v mojom záujme ukázať moju nehynúcu úctu k nim a to najlepšie v obálke 14 * 8,5 cm. No pán doktor na mňa zhovievavo a s veľkým pochopením pozrel a ihneď vedel že chlapec z dediny ako ja nemôže predsa tak dokonale a dobre pochopiť ten obálkový rituál v celej jeho váhe a dôležitosti.

 A tak sa chcem týmto spôsobom veľmi , veľmi ospravedlniť pánu doktorovi že som si dovolil márniť jeho drahocenný čas , najmä keď sa on tak nezištne rozdáva svojim pacientom. Viem že moje obálkové povedomie a výchova zostáva ďaleko za priemerom a preto veľmi oceňujem lekárovu zhovievavosť a tak potrebný kurz trpezlivosti a sebaovládania. Som pevne presvedčený že všetci tí ľudia čo tam takisto čakali ako ja už pol svojho života a rakovina v nich umierala od nudy a na príkladnú trpezlivosť slovenského pacienta , spoločne a svorne vyjadrovali svojimi slzami a pietnym tichom svoju plnú a nekonečnú podporu týmto anjelom v bielych plášťoch s poštárskymi vačkami. Všetka česť vám páni doktori , v dnešnej dobe je len málo ľudí takých ako vy , ktorí sa dokážu rozdávať celkom nezištne a bez nároku na odmenu a to každý boží deň. Už teraz sa teším na ďalšiu kontrolu ,mám ju niekedy približne v lete a už teraz viem že si zoberiem pre istotu i zimné oblečenie lebo doktor ľudomil môže dostať opäť neodolateľné nutkanie ma začať v niečom školiť a cvičiť.

 Všetka česť vám páni doktori práve vy ste dokázali že liečba rakoviny je úspešná a práve vďaka vám , lebo veď umrieť od neskonalej vďaky a dojatia je niečo úplné iné ako keď človeka zabije rakovina. Boh vás žehnaj pani humanisti a dobrodincovia dnešných čias.

 

 

Marek Sopko

Marek Sopko

Bloger 
  • Počet článkov:  364
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  srandičkynerýmovanéRispetNonaSonetyKatolícka poéziahumorNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu