Najvzácnejšou pamiatkou obce je veľký kaštieľ Bossányiovcov stojací na námestí Bošian oproti obecnému úradu. Práve v časti kaštieľa si prví Bossányiovci postavili svoje pôvodné románske sídlo (vežovú kúriu), ktorej zvyšky sa nachádzajú v pivnici západného krídla kaštieľa. Turecké nebezpečenstvo prinútilo Bossányiovcov prestavať pôvodné sídlo na veľký ranorenesančný opevnený kaštieľ, s jeho stavbou sa začalo v roku 1550.
Pôvodným zámerom bola realizácia štyroch krídel s uzavretým dvorom a štyrmi nárožnými polygonálnymi vežami. Nakoniec boli postavené iba dve krídla (západné a južné), východné sa stavať iba začalo. Severné krídlo sa stavať ani nezačalo, ostatné ušnicové bašty už mali skromnejšie rozmery a dvor kaštieľa bol uzavretý múrom na nároží zrejme baštou.
Aj Bošany viackrát navštívili Turci a od roku 1663 boli poplatné ejáletu Nové Zámky. Úpravy kaštieľa boli vykonané v 17. storočí. V roku 1708 sa stal kaštieľ súčasťou pevnostnej línie Rákocziho kurucov, keď bola posilnená jeho obranyschopnosť a bola tu umiestnená posádka cca 600 kurucov.
V 18. storočí zažívali Bossányiovci zlaté časy, viacerí členovia boli cisársko-kráľovskými komorníkmi, zastávali významné funkcie na viedenskom cisárskom dvore. Niektorí Bossányiovci boli činní aj literárne a stali sa aj cirkevnými hodnostármi. Preto kaštieľ na začiatku 18. storočia bol barokovo upravovaný a stalo sa z neho skutočné veľkopanské sídlo.
Grófska vetva rodu po meči vymrela roku 1781 (Imrich ml.) a po praslici roku 1813 (Anna Mária, manžel Pavol Motesiczky) a kaštieľ získala malobošianska vetva. Pivnice pod západným krídlom sa storočia užívali aj ako väzenie a ešte na začiatku 20. storočia sa zachovali v celách steny so železnými putami a reťazami. Za kaštieľom postupne vznikol menší park prírodno-krajinského charakteru, bola zrušená a zasypaná priekopa, tak pevnostná funkcia stavby zanikla. Všetko sa zmenilo založením tunajšej garbiarne, poľnohospodársky charakter šlachtickej obce postupne zanikal a začal prevládať priemyselný. Preto Šimon Bossányi (1803-1872), nitriansky podžupan, tekovský župan a miestodržiteľský radca kaštieľ roku 1857 predal firme Adolf Schmitt a spol. ú.s.
Schmitt dal starú budovu značne prestavať, vymenil okná, zbúral ohradový múr dvora s vežou. Stavba sa pôvodne využívala na skladovanie zásob surovej kože a rybieho sadla. Až po roku 1890 skupovaním pôdy firma A. Schmitt a spol. ú.s. kaštieľ upravila na byty správcov a úradníkov veľkostatku.
Na začiatku 20. storočia veľkostatok prenajal Ján Salzberger a usadil sa v kaštieľi. Ten ho dostal k užívaniu zadarmo, lebo stavba vyhorela, nový užívateľ dal kaštieľ obnoviť a obýval poschodie, správcovské byty boli na prízemí. V roku 1944 dali fašisti odvliecť Jána Salzbergera s jeho manželkou do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. v roku 1948 bol kaštieľ znárodnený a núdzovo využitý (škola, hudobná škola, neskôr sklady), preto na ňom boli vykonané úpravy. V sýpke bol naposledy uhoľný sklad.
V roku 1988 sa začala rekonštrukcia kaštieľa, ale po roku 1990 bol kaštieľ opustený, obnova nebola dokončená a pamiatka chátra. Stratila sa aj kamenná tabula s erbom Bossányiovcov a letopočtom 1550, ktorá pôvodne bola na fasáde západného krídla. Situáciu v roku 2000 zhoršil požiar, keď zhorela medená strecha. Dnes sa pamiatka opäť rekonštruuje.
podoba kaštieľa z roku 1670
podoba kaštieľa pred rekonštrukciou
podoba kaštieľa v priebehu rekonštrukcie (súčasnosť)
zdroj: Alexander Reško, Bošany pozoruhodnosti, 2006, vydal obec Bošany.
