Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Často sledoval som obraz tvojej spiacej tváre
a noc, rozvášnená, iba ťažko stvárnila ju
v mojom, ešte stále rozochvenom ráme,
vyrezanom z lyka inotaju.
Vtedy, spod prikrývky dvojo bledulinkých svetov
ponúklo mi krivky tvojho dychu.
A Ja, sal som ako oko farbu z kvetov
tvoje čerešňové pery v jednom večnom okamihu.
Vystrela si ku mne svoje požehnané ruky
a na každej čakalo ma po päť naliehavých prianí.
Ó bohovia, hýčkajte ma požehnané muky.
Desiatimi chcem byť stokrát sladko doráňaný.
Veď noc splní obom ešte množstvo tajných prianí
nesebeckým darom ticha v ešte tichšom milovaní.
