Až dych chladný tej jedinej
čo na svete je spravodlivá,
utvrdí ma v pravde dejinnej
že život len sekundu sa sníva;
Budem rád že sníval som ho s tebou.
Že nakrátko sme zažiarili
ako zlaté slnko s lunou bielou,
že sme spolu lásku ctili.
I keď spomienky vezme neľútostný čas
a na prach zmení každú chvíľu.
I keď pominie sa sviežosť krás
a ja neuvidím viac tvár tvoju milú.
Vtedy, svojím perom navždy dosvedčím
že urobíl ťa nesmrteľnou, tento chabý rým.






