Čas zlepil čriepky intimity
do mozaiky našich jahodových nocí.
V ktorej spoznávam, že Ty si Ty.
A jasné hviezdy tvojich očí,
sýtia sa lačným pohľadom,
na Adonisa s mocným Achillom.
Čo pohľad, to hostina s Adamom,
to jablkami obsypaný strom.
No pre čriepky našich nocí.
Pre mozaiku našich životov.
Nejedz tie plody osudovej moci.
Plody smutných milencov.
Veď, zázraky našej láske netreba !
Naša láska totiž žije sama zo seba.






