ANJEL.
Anjel hor tíško kráča,
nesie sa krásou lúk i stráni.
Krok za krokom v rannej rose nohu zmáča,
nesie sa sťa krásna biela Pani.
Idúc z dušou kryštálovou, pokojnou,
objíma srdcom krásu sveta.
Vpíja zmyselnú vôňu nesúc sa prírodou,
a v kráse tvorstva blažene sa zmieta.
Hladený lúčom nežného slnka,
opätuje teplo úsmevom nádherným.
Načrie vody bystrín horských, sťa zeme kryštálová plnka.
Načrie a vychutná všetkou krásou tou vzrušený.
Všetky zvuky dolín, vrchov,
ľúbezne mu šepocú.
Postoj anjel uzri neba trblietavý nov,
postoj a nechaj slzy nech si tečú.
A tak anjel tíško plače,
povznesený darom Pána tvorstva.
Jeho slzy zem tu kyprú kropia,
a všade kde padnú rozvinie sa kvetov svieža vrstva.
I dnes ešte vidieť cesty jeho,
kade prešiel všetko žije, krásou kvitne.
A spieva pieseň oslavnú nesenú v nebo,
nesenú v domov anjela vo večnom svite.
Všade vôkol až po okraj zeme,
vietor nesie jeho meno a radostne spieva.
Že v pôde srdca , sveta kvitne semä;
Semä čo zasial anjel menom Láska.
