Písmo:
A-
|
A+
Milujem, keď mi pršíš na pery,
keď sa kúpeš nahá v mojich dlaniach.
Usmievaš sa a v duši sa ti pomaličky zvečerí.
Si tajomná, ako ticho lesov v mladých laniach.
Do skaly vytesám ti telo z krátkych metafor.
Potom si ťa prelistujem a oliznem prst i každú stránku.
Prebádam vrcholce i strže a zostúpim cestou belasou
k prsiam čnúcim z hmly a omamného spánku.
Vlníš sa, ako rieka, plná rozbúrených neresísk.
Teplo stúpa do úst mojej vyhladnutej túžby.
Ty kričíš s dušou pevne zaseknutou v mäkkej neresti.
V diaľke, zašteboce vtáča v premočenom húšti.
Už je to rok, a len tvoje fotky mi tu zostali.
Byť tam vtedy s tebou, nikdy neskočíš mi zo skaly.
