Monumenty, pamätníky, mohyly a busty z bronzu,
liečia smrteľnosť už dávno zabudnutých ľudí.
Ja však vyliečim ťa, ako sladkú prózu
v knihách, análoch a pamätníčkoch v hrudi.
Zapíšem ťa do trochejskej siene slávy.
Bez pátosu a studených mramorových rečí.
Viac už žiadny kameň, žiadny betón – sluha popolavý,
ale stopa, verš a rytmus tvoje meno zveční.
Časom na prach rozpadne sa každý betónový sluha.
Ty však budeš večná, ako poézia, Boh a dúha.