Písmo:
A-
|
A+
Ako špatne napísanú báseň
prečítal ma osud do života.
Čerstvou krvou, brkom mimo času,
do kože mi zlostne ryje a sám neprestajne číta
celý život. Ešte neprežitý.
Iba pomyselný, pre reálne pobavenie.
Vlastný život za mňa žitý,
na tŕnistej ceste jedenáste zastavenie.
Práve bije požehnanú polnoc.
Sedím vyšľahaný, prečítaný do úmoru.
Snáď už osud zatvorí mi stránky na noc
a uloží na policu, späť, ku prázdnemu hrobu.
Nech je požehnaný každý večer, požehnané ticho v jeho hlase
a prekliate každé ráno, keď ma bude čítať zase.
