Písmo:
A-
|
A+
Čas vryl ti svoje stigmy.
Ten rytec všedných dní.
Ako majster čo z kusa hliny,
modeluje ľudské sny.
Chcel privlastniť si tvoju krásu.
Orať na nej svoje brázdy.
Vrásky - tu pýchu času,
znaky jeho besnej jazdy.
Raz, ti isto vezme mladosť.
I lesk tvojim živým očiam.
A zaseje do sŕdc ľudí márnosť
i túžby márne slepým dušiam.
Ja však budem navždy vlastniť tvoju krásu.
I dávno potom, čo zaznie umieračik času.
