Čas ktorý naháňa ti strach.
I jeho ambície trvať veky.
Jeho ruky čo kameň menia v prach
a nádej oklamanej Evy v náreky.
Nebude panovať svetu večne.
Čas sám sebe meria koniec.
Odrátava svoje dni záverečné
až sa stratí ako svetlo sviec.
Tak ako vyšiel z tajnej komnaty,
z tej dielne Božích zázrakov
bude vedľa smrti spať navždy ustatý.
A nebude už, ako šialený ryť vrásku za vráskou.
No ty prežiješ tie orgie šialeného času !
A jeho smrť bude ódou na tvoju krásu !






