Písmo:
A-
|
A+
Odpradávna vedie boje človek s časom,
ukrajuje z minút, láme hodiny,
a stojac v láske nad úžasom,
vraždí myšlienku rodiny.
Ach, ty vrah, čo sa menom
sebalásky smutne odievaš,
umri v kriku nemom ;
Ty ! čo budúcnosť si zabíjaš.
Svoj zjav ber si do hrobu,
nech sebectvo ťa pochová.
Veď láska, teplo rodinného krbu
si svoju budúcnosť – už verne nachová.
