chladné noci

Len to ticho ubolené ryje v tvojej tvári

a noc čo noc uzamyká vášeň do zúfalstva.

Nesmeješ sa, len miluješ láskou chladnej skaly

a seješ púšť tam, kde hojne kvitla božia pastva.

Je už skoro ráno a deň vchádza plnou silou.

Požehnáva túžby noci, smelé cesty do neznáma.

A v tej chvíli stávaš sa mi hrubou, uzavretou knihou

a zvonicou, v ktorej koncertuje olovená hrana.

Už je svetlo a ja pijem farbu tvojej spiacej tváre.

Vychutnávam chvíľu, kedy nepriečiš sa láske.

Prstom hladím tvoje purpurové pery dravé,

ktoré odmietajú nehu úplne a jednohlasne.

Ja však, prešiel by som krížom všetky jestvujúce svety

pre teba a úsmev, pre tvoj obraz vytesaný v tvárach našich detí.