Rozčeslo mi vôľu na dva svety.
Prvá nenásytná , hlce túžby.
Druha zas jak starec svätý
drží pôst v póze neustálej služby.
Prvá trávi sladkým jedom.
Druhá oblažuje ako mladá láska.
Ach , nebesá, dve vôle v tele jednom.
Jedna svätoobyčajná – druhá krásna maska.
Tak či onak, jednej ruším prenájom.
Z trpkej vôle činím sladkú nevôľu.
A kresám srdce Božím dlátom
až na podstatu, do tajomstiev bôľu.
No vôľu len jednu, jedinú si ponechám.
A z tej spravím všetkým vôľam smerodajný chrám !






