Písmo:
A-
|
A+
Sadá súmrak. Do okien sa drzo smeje.
Sadá na domy a stromy, do tvári a duší.
Padá ako prázdny papier, bolestivo, v tupej viere,
že dno nedosiahne, svoj let, nádej neporuší.
*
Na stole sa leskne lienkovaná zlatá sponka.
Leskne sa, ako hviezda, čo zdobila hlavu Panny Márie.
Pridŕžala prenádherné vlasy dcéry boha Slnka,
voňavé a jemné, štekliac mramor Venušinej šije.
*
Ešte teraz znásobuje izba plná živej vône
prázdnotu a práchnivinu niekdajšieho chrámu Penelopy.
Vyrýva si prostoducho dávne sľuby stroskotanej lode
a boľ láme na sedmoro častí, v stopách čiernookej nohy.
*
Nech jej teda kučeravé, rozbúrené čierne more akokoľvek búri,
vždy Ju vyvediem si z hlbín zo samoty na smrť chorý.
