Dajme básni čo si pýta !
Naplňme jej obsah našou formou.
Nech jej sladká vôňa neumytá
je nám nebom, cudzina i domov.
Krátky je náš úsvit, večné naše noci,
ako slová napísané kúzlom básne.
Milujem keď ležíš, len tak, bez pomoci
a šepkáš mi nahé túžby polohlasne.
Je noc. Vyšla hviezda - obavy sa rozplynuli.
Obliekam si tvoje hebké pramene,
do rúk beriem mapu vrchov a údolí
lebo dnes je sviatok bádateľov. Cesta v úsmeve.
Tak už dajme básni čo si pýta !
Nebudeš len v slovách, budeš básňou žitá !