Až dobehne ťa starec dní.
Bude úzko tvojmu duchu.
A na máry ťa posadí,
v samote mrazivého vzduchu...
.... hlaď, abys nezomrel naveky.
By si život lonu daroval.
Nech žijú tebe tvoje deti
a potomka radosti by si mal.
Hľadieť sýty dní do zrkadla
a rátať nespočetné vrásky...
Nie ! Nedovoľ, by budúcnosť zvädla,
otrávená od sebeckej lásky.
To už v živote tak býva
že uhostí ťa vlastný kar.
No, keď ti žena počne syna,
to je nádej a všetkých darov – DAR !!






