Veľa zím vystriedalo leto
a detstvo pohltili roky.
Spomínam už len letmo,
keď nevadilo, že sme zmokli.
Detská viera živila ma.
V zázrakoch a tajomstvách.
Pod stromčekom šťastie,
v srdci radosť na váhach.
Detstvo zanechal som v bunkroch.
Na cintoríne hľadal odvahu.
A na stromoch , v ich korunách,
bol som kapitánom korábu.
Detstvo, aký požehnaný čistý čas.
V noci hľadač pokladu
a cez deň súčasť detských krás.
Ach, kedy vyprchalo ?
Kedy stratilo sa z nás ?!






