
Požehnané dieťa lúk a stráni,
jantárovou rosou zdobená,
vezmi, poláskaj a zapáľ v dlani
smutnú dušu Chopina.
Prší polnoc z krídel labutích.
Padám k zemi, ako neskúsený mních.
Obliekla si vôňu biblického stvorenia.
Podľahol som na vždy mystike jej mámenia.