
Jedného dňa z rána priniesol mi anjel z neba, nie zázrak ani vôľu Pána ale krajec voňavého chleba. Krásny , biely, skvel sa ako hostia. Rovno z vráskavých rúk Boha, divotvorný ako fajka ópia až mi duša vôňou skrehla. A v tupom úžase stratený... Vzal som chlieb pod zámku hrude, pod smutným zrakom Pána a v nádhere krvavého sviatku – – Sloboda, len tak, jedného nedeľného rána.