Duch

Tvoj Dych opiera sa do listov a polí,

rozháňa stáda poľakaných drozdov.

Ach, ako len prvý nádych bolí,

ako len bolí opustený kostol.

Dychom hľadíš pôdu a jej ľudské vrásky,

kolísku pracovitých rodičovských dlaní.

Na obetnom stole žehnáš poviazané klásky

a plody každoročných vinobraní.

Srdce kvitne v tom posvätnom tichu,

v mystériu Tvojej večnej básne.

Splývaš s plodmi v láskyplnom okamihu.

Boh so stvorením vyspievaný jednohlasne.

Povolávaš k žitiu svojím Dychom.

Stvorenie Tebou plní svoje pľúca.

I ja plním dušu nádejou a tichom,

keď Tvoj Dych všetko staré rúca.