Písmo:
A-
|
A+
Zamračilo sa nebo na svet.
Brezy hlavy cudne klonia.
A ich listy z kvetu na kvet,
v tom tichu sladké slzy ronia.
To upršané, tmavé nebo
vinie sa k lonu zeme.
A celkom nežne , nemo
ulíha v ňom, v svojej biede.
Kráľ výšin nedozerných.
Knieža vzdušných zámkov.
Líha k Matke štyroch detí,
celkom nahý, neodetý.
Hľadá krásne pojivo.
Tú žitia zlatú niť.
By z ich spojenia navždy žilo
to , čo sa nedá porodiť.
Žiari nebo nad brezami.
Usmieva sa opojne.
Čo značí dúha nad horami,
ako radosť po vojne.
