D U Š A A K O K R Y Š T Á L.
Až oko nešťastiu slepé nebude,
bude hľadieť čisto;
až mu slza cudzou nebude
a láska bude mu čistou,
vtedy bude duša ako kryštál.
Keď ústam budú slová perlou
A jazyk vravieť úctivo,
Keď láska stane sa nežnou,
Perám vecou poctivou,
Vtedy bude duša ako kryštál.
Až ruky budú ľuďom pomocou
A konať budú dobro,
Až slúžiť budú láskou skutočnou
A nebudú viac ničiť, lež budovať nebo,
Vtedy bude duša ako kryštál.
Keď ľudské srdce zaplní sa Bohom
A rozohní sa zvesťou dobrou,
Keď človek poučí sa z pohrôm
A neprepadne zúfaniu si zlobou,
Vtedy bude duša ako kryštál.
Až úsmev naučí sa darovať
Úsmev, čo srdce zohreje,
Až čestne naučí sa pracovať
a ľad ducha láska okreje,
Vtedy bude duša ako kryštál.
Keď človek Bohu život zasvätí
Slobodnou láskou v modlitbe,
Keď srdce šťastím zasvieti,
Hladom po nebeskom Chlebe,
Vtedy bude duša ako kryštál.
