
Na vrcholkoch stromov orlie hniezda
nesú noc krásnu, blaženú.
Ponad hviezdy prúdi mliečna cesta.
Ňou chodí Slovo rozosievať nádheru.
Na kľakadle z machu, húb a listov
do noci vplietam svätojánske nitky bolesti.
Som len v utrpení Kristov?
Tichý plač niekde v podlesí.
Adorujem svoje rany v nepriestupnom húšti,
kde démon noci zúri v tme.
Je noc vlhká, teplá. Je noc skúšky.
Vypučal nový život v prvej nahote.
Plásty medu zlátia dlane Boha.
Líščatá lížu mu ho na svitaní z rúk.
Veď nie utrpenie drží matku doma.
To láska, ktorá horí aj keď deti vyrastú.