
Požehnaná, ktorá odievaš sa denne do ružovej
v mojom chladnom čierno-bielom svete.
Osudovo rozdelení, ako ľad a vriaci olej,
zarosíme púšte z krídel holubice v lete.
Zvoní a v dievčati prebúdza sa žena.
Ja som hluchý zvonár, ona celkom nemá.
V duši praská melódia svätojánskych ohňov.
Otvára sa nebo a zem spieva pod ňou.