Písmo:
A-
|
A+
Huncút vetrík vpletá sa ti do vlasov,
no, tam už moje vrtké ruky hniezdia.
Možno splietol si ťa so sladkastou melasou
a možno ho tam privábilo čaro miesta.
Každopádne milujem, keď spletá tvoje kadere
a keď ti z hlávky šibú rozbúrené moria.
V takých chvíľach každý príliv slastne zahreje.
Každučká vlna horí od údolí - na pohoria.
Vnímam rukou všetky vlnky radostné.
Vnímam a láskam nimi svoje zmysly.
Teplo, vôňu, ich chuť a jas. Tvoje stoly honosné,
kde leží tvoja neha, túžby, ktoré z Túžob vzišli.
Huncút vetrík veje, vpletá vášeň lánom tvojho zlata.
Ja však vpletám seba tvojmu telu, keď si ešte rozospatá.
