Inšpirované slávnou 66 -kou

Som už unavený večným smädom riadkov.

Uťahaný prísnou vráskou šťasteny.

Papier znesie. Tá bieloba s ironickou maskou

ľahko uťahá aj majstrov od Sieny.

Som už vážne na smrť unavený

a liek, zas len v tej prekliatej bielej hĺbke

žije. Zas len v bielej smrti hľadám nemý.

Znovu oživujem neodvratne mŕtve.

Unavený všetkým, zlomil osud báseň

nad múzami, kráľovnami siedmych múk.

Možno je to vážne koniec. A tvár stratí svoju vášeň,

stratí srdce dvoje mladých, poetických rúk.

Prázdna je už dóza s atramentom. Hasne blikotavé svetlo.

Ach, môj Bože, takto teda mlčí to básnické peklo?!