Kacír

Spomienky, teplá deka zamrznutých dní,

skryje pokušenie zbožštiť zázrak nahoty.

A predsa, nádej si ma ľahko rozštiepi

a natrie ma s Tebou ako hudbu na noty.

Nevidíš plody, ktoré rastú pre Teba,

vášeň, čo v nich drieme, ako oheň v pahrebe?

Otvor dlane, naplním ich slasťou bremena

ľúbiť krásu i v jej trpkej premene.

Veď ľúbiť, to je imperatív našich sŕdc,

to je božská iskra stvoriteľskej nežnosti.

Poď! Staneme sa bohmi v túto noc,

pre ten zázrak milovania obnažení do kosti.

V tom tichu blaženosti, prvej lásky hviezd,

odlupujem si ťa z kvetu tvojich pŕs.

A pre hriech sladký, príde sladší trest,

keď Ja, Kacír, zháram v Tebe ako suchý trs.