Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Keby si raz venovala letmý pohlad
hĺbok svojich tyrkysových duší,
ako nezábudky čo sa ponúkajú nebu. A hlad,
ktorý usídlil sa v mojej púšti
nasýtila teplým slnkom jagavého karmínu,
synom šťastnej hviezdy by sa nazýval.
Keby si raz odela si chvíľu intímnu
a nov zakryl by si z bázne tvár
a jas milovania strhol by mi z očí tmu,
ako žertva by som na tvoj oltár denne ulíhal.
Keby si raz nevrlému, mdlému snu
dala pečať jasných farieb - seba ako dar,
padal by som k tvojím nohám moja sladká tieseň,
ako padá z duše táto nesmrteľná (naša) pieseň.
