
Či živá smrť, či mŕtvy život.
Zemský prach, či vzácny kameň.
Vdychoval som nenásytnosť divo
a vydychoval tiché amen.
Ako hviezdy spité svojim jasom,
pil som všetky chvíle živé.
A pripíjal na zdravie všetkým časom
v hodinách každodennej liturgie.
Pokiaľ Boží hlas mi neohlásil
v srdciach zvonov kláštorných,
by jak dedič svätej spásy
privykol ceste duší blažených.
A tak oddnes, Ja, väzeň svätých stien
– žijem v atramente knihy nesmrteľných mien.