Písmo:
A-
|
A+
knaz (zdroj: knaz)
Som kňaz jej mena v liturgickom milovaní,
tá tichá chvíľa medzi nádychom a piesňou.
Sú ešte slová, čo blaženú by v dlani
načreli z hĺbok v slnku utopených lesov?
Kráľovná, Ty kvet voňajúci v každej duši,
jak blažené sú tvoje dokonalé ruky.
Čo požehnajú, žiadne zlo už nenaruší,
ani hnev besov šľahajúci z nočnej búrky.
Čo by muž obdivujúc jemné krivky tela,
velebím Boha za dar zraku.
I duša Anjela by zaraz onemela.
Veď nahota je odev krásy z pavučín a červeného maku.
Som kňaz jej mena, ona mojím Bohostánkom.
Rád adorujem farby túžby, v ktorých zaľúbený
len pre ňu skladám básne vyspievané poľným vtákom.
Veď krása stvorenia je dokonalá v nežnej kráse Ženy.
